Ako a kedy by mali rodičia používať logické dôsledky?

Mama dvanásťročnej Ely išla v noci odniesť prázdnu fľašu do garáže, a pritom zistila, že dcéra nechala otvorenú garážovú bránu. Za posledný mesiac už po tretí raz. Veľmi ju to nahnevalo, lebo mali v garáži odložené drahé bicykle, lyže, snowboardy aj odomknuté auto. Našťastie brána do záhrady bola zatvorená, a tak z garáže nič nezmizlo.

V prvom momente chcela mama Elu zobudiť, aby jej dôrazne vynadala, že takéto nezodpovedné správanie sa už nesmie opakovať. Po chvíli si však uvedomila, že sa s dcérou o tejto opakujúcej sa situácii potrebuje porozprávať v pokoji, bez veľkých emócií a hlavne v plnej bdelosti. Zatvorila teda garážovú bránu a išla si ľahnúť.

Ráno, keď prišla Ela do kuchyne, popriala rodičom dobré ráno a začala sa zaujímať o raňajky, sa jej mama opýtala: „Ela, môžem sa s tebou teraz na chvíľu porozprávať?“ Ela sa usadila na sedačke: „Jasné, počúvam.“ „Opäť si nechala otvorenú garáž,“ povedala vážne mama a pokračovala. „Všimla som si to až pred polnocou.“ Ela sa zmohla iba na previnilú grimasu. „Ako by si sa cítila, keby sa nám z garáže niečo stratilo? Alebo by do nej vbehlo nejaké zviera a niečo rozhrýzlo?“ Mama nechala Elu chvíľu premýšľať: „Ela, chcem ťa len upozorniť, že keby sa to náhodou ešte v budúcnosti zopakovalo, čo dúfam, že sa nestane, pôjdem ťa zobudiť, aby si garáž zatvorila sama bez ohľadu na to, koľko bude hodín. Tiež ťa chcem upozorniť, že ak by sa niekedy niečo stratilo z garáže z dôvodu, že si ju nechala cez noc otvorenú, budeš musieť prispieť zo svojho vreckového na kúpu novej veci.“ Po krátkej odmlke dodala: „Ver, že v prípade ukradnutého bicykla by na to padla celá tvoja prvá študentská brigáda. To by sa ti asi nepáčilo, však?“ opýtala sa priateľsky a už s úsmevom mama. „A čo moje nové lyže?“ zavtipkoval otec. Ela sa zazubila a vysúkala zo seba: „Nabudúce si dám pozor.“

Karhanie sa skončilo. Mama vedela, že to Ela nerobí naschvál, ale potrebovala dcéru upozorniť na to, čo môže spôsobiť jej roztržitosť a aké dôsledky môžu vyplynúť z jej správania. Aby sa mama ubezpečila, že Ela správne pochopila jej výhrady, ešte raz sa mierumilovným hlasom k dcére prihovorila: „Eli, chceme, aby si si vytvorila návyk, že keď si upraceš bicykel do garáže, hneď ju aj zatvoríš. My s ockom si vážime veci, ktoré máme a neradi by sme o ne prišli, ale ver, že najviac by nás mrzelo, keby sme boli svedkami toho, čo by si spôsobila sama sebe, lebo dôsledky by ťa neminuli.“

Prirodzené dôsledky

Najužitočnejšie životné skúsenosti sú pre deti prirodzené dôsledky. Ak sa zle oblečú, bude im zima, ak sa málo najedia, budú hladné, ak sa budú vystatovať, budú mať málo kamarátov. Sú to dôsledky, do ktorých nemusí dospelý vôbec zasahovať. Dieťa dostáva spätnú väzbu, z ktorej sa učí. Naopak, výčitky dospelých by v takomto prípade presmerovali pozornosť dieťaťa na pocity viny, hnevu, hanby, či poníženia, namiesto na poučenie, ktoré by získalo z prežitia prirodzeného dôsledku. Dieťa sa svojím rozhodnutím dostalo do nepríjemnej situácie, ktorá mu je dostatočnou lekciou, a preto potrebuje empatiu a pochopenie zo strany dospelých pre to, čo práve prežíva. „Je mi ľúto, že ti je zima. Viem, byť hladný je nepríjemné. Naozaj sa s tebou nechcú deti kamarátiť? To nie je príjemné, však?“ Deti robia chyby, rovnako ako my dospelí. Ak ich však opakujú príliš často, je treba zasiahnuť.

Logické dôsledky

Nie vždy je vhodné nechať deti zažiť prirodzené dôsledky. Základnou povinnosťou nás, dospelých je deti chrániť, a preto musíme predísť situáciám, kde ide o život, zdravie alebo vysoké materiálne škody. Deti nemajú dostatok skúseností, a preto by mohli mať prirodzené dôsledky pre ne, a v konečnom dôsledku aj pre nás, dospelých, privysokú daň. Na nebezpečné alebo nezodpovedné detské správanie musíme nájsť logické dôsledky, ak situáciu nevieme riešiť inak.

To je aj prípad Ely. Nechať ju stále opakovať tú istú chybu, a potom sa roky prizerať ako pomaly spláca napríklad ukradnutý bicykel alebo rýchlo kúpiť nový, by bolo od rodičov nezodpovedné, najmä keby prišlo o bicykle viac členov rodiny. Ak by Ela z nášho príbehu nezačala byť zodpovedná a naďalej by nechávala garáž otvorenú, rodičia by napríklad mohli dovoliť dcére otvárať garáž iba v ich prítomnosti až do doby, kým by sa ju naučila zatvárať sama. To by však znamenalo, že by nejaký čas nesmela používať bicykel v prípade, že by rodičia neboli doma.

Hlavným účelom logických dôsledkov je nájsť riešenie a zmeniť správanie dieťaťa. Chceme, aby sa dieťa poučilo, nie, aby nás nenávidelo, alebo sa nás bálo. Preto je dôležité, akým spôsobom logické dôsledky dieťaťu vysvetlíme. Logické dôsledky by mali priamo súvisieť s problémovým správaním dieťaťa. Mali by byť podané láskavým spôsobom a mali by sme k nim pristúpiť, až keď sme vyčerpali iné možnosti, ako napríklad upozornenie, dohodnutie pravidiel či spoločné hľadanie východiska.

***

Ak sa chcete dozvedieť viac o používaní dôsledkov vo výchove, odporúčam knihy:

Deti ako výzva – Rudolf Dreikurs a Vicki Soltzová

https://www.edual.sk/deti-ako-vyzva-31

Nástroje pozitívnej rodičovskej výchovy – Jane Nelsonová, Mary Nelsonová Tamburská a Brad Ainge

https://www.edual.sk/nastroje-pozitivnej-rodicovskej-vychovy-121