Neviete si rady so svojím tínedžerom?

Raz mi môj dobrý kamarát v žarte povedal: „Už viem, prečo bývajú tínedžeri občas takí neznesiteľní. To preto, aby sme sa od nich vedeli ľahšie odpútať.“ Verím, že to nemusí byť až také zlé. Na druhej strane pripúšťam, že život s tínedžerom môže byť pre rodičov poriadne náročný.

Ak by ste sa riadili názorom, že obdobie dospievania vášho dieťaťa treba nejako pretrpieť, prežiť, žili by ste so zaťatými zubami, podaktorí možno aj so zaťatými päsťami. To nie sú právne najoptimistickejšie vyhliadky ani rozumné riešenie. Takéto spolužitie sa často mení v mocenský boj alebo rezignáciu jednej či druhej strany a zväčša sa končí porazenými na oboch stranách. Ak si niekto myslí, že má silnejší hlas a fungujúce donucovacie mechanizmy, tak ani tichý odchod tínedžera do izby nie je víťazstvom. Aby ste vedeli so svojim tínedžerom efektívne komunikovať, mali by ste vedieť, čo sa s ním v tomto období „turbulencií, búrok a kríz“ deje.

Obdobie dospievania prináša zmeny nielen somatické (telesné), ale aj psychické a sociálne. U jedného dieťaťa tieto zmeny prebiehajú súčasne a u iného nezávisle od seba. To znamená, že u niekoho môžu byť viditeľné zmeny pohlavného zrenia, zatiaľ čo jeho správanie je stále ešte detinské. Naopak, u iného dieťaťa sa telesné zmeny ešte nemusia prejavovať, no ono už začína myslieť vyspelým abstraktným spôsobom, čo spôsobuje, že je kritickejšie k sebe aj k druhým.

Dospievanie je dlhé obdobie. Začína sa pubertou a končí obdobím adolescencie, ktoré trvá približne do 25. roku veku. V učebnici vývinovej psychológie od Langmeiera a Krejčířovej sa dočítame, že veková hranica najintenzívnejších prejavov negativizmu, výbušnosti a vzdorovitosti tínedžerov sa posúva z veku 13 - 14 rokov na 10 - 12 rokov. Okrem skoršieho začiatku telesného a duševného dospievania sa ale predlžuje aj doba pre dokončenie úplného vývoja. To znamená, že obdobie detstva sa skracuje a nástup plnej dospelosti sa posúva do neskoršieho veku.

Podstatnou charakteristikou tohto obdobia je emočná labilita. Tínedžeri sa začínajú líšiť od detí, no ešte nie sú ako dospelí. Chcú, aby sa k nim okolie správalo ako k dospelým, ale sami sa ako dospelí nesprávajú. Vzrastá ich túžba po samostatnosti, nezávislosti a dobrodružstve.

Tínedžeri

U tínedžerov môžeme pozorovať zvýšenú emočnú nestálosť, citlivosť, ktorá sa prejavuje častými zmenami nálad, impulzívnym správaním či nepredvídateľnými reakciami. Môže dochádzať aj k poruchám spánku a chuti do jedla. Vzhľad a oblečenie sa stávajú hlavným predmetom záujmu. V tomto období tínedžeri zameriavajú svoju pozornosť na svoj vnútorný svet. Rozmýšľajú o vlastnom prežívaní a oddávajú sa dennému sneniu, v ktorom si predstavujú svoj ideálny život. Tieto predstavy sú dnes do značnej miery ovplyvnené sledovaním falošného šťastia druhých ponúkaného na internete. Dospievajúci bývajú často egocentrickí. Nedokážu vnímať svet z rôznych perspektív. Je pre nich náročnejšie prejaviť súcit a empatiu. Často sa cítia nepochopení. Nezriedka uvažujú nad svojimi perspektívami do budúcnosti. Neistota z naplnení svojich očakávaní a očakávaní druhých im môže spôsobovať úzkosť.

Rodičia

Tínedžeri sú často kritickí voči dospelým, a to aj k svojim rodičom. Sami ťažko prijímajú kritiku, na ktorú reagujú prchko a dotknuto. Chcú byť užitoční a oceňovaní. Túžia po samostatnosti a nezávislosti, mnohým však chýba zodpovednosť, čo býva hlavnou príčinou konfliktov s rodičmi. Tínedžeri si hľadajú medzi dospelými nové autority.

Škola

Znížená koncentrácia pozornosti v období dospievania môže mať za následok kolísavé študijné výsledky. Tínedžeri bývajú v strese z tlaku na výkon. Sú obzvlášť citliví na nespravodlivosť zo strany vyučujúcich a cítia frustráciu, ak nemajú možnosť obhájiť sa. Svoje názory sa snažia presadiť, často však nevhodným spôsobom. Poníženie a výsmech vnímajú tínedžeri obzvlášť zraňujúco. Obľubujú učiteľov, ktorí ich rešpektujú, zaujímajú sa o ich postoje aj o nich samotných, sú kreatívni, féroví a priateľskí, napriek tomu, že od svojich študentov veľa vyžadujú.

Priatelia

V období dospievania vznikajú pevné priateľstvá. Tínedžeri sa najčastejšie porovnávajú so svojimi rovesníkmi. Jedia, pijú, obliekajú sa ako väčšina. Chcú zapadnúť, preto prispôsobujú svoje zvyky, správanie aj názory komunitám, v ktorých sa pohybujú. Potrebujú niekam patriť a cítiť spolupatričnosť. Platí, že zdieľaná radosť je dvojnásobná radosť a zdieľaná starosť je polovičná starosť. Vplyv rovesníkov vzrastá, a preto sa rodičia zaujímajú o to, s kým sa ich dieťa stretáva. Dospievajúci oboch pohlaví túžia po zblížení sa. Chalani aj dievčatá so svojimi priateľmi riešia vzťahové problémy. Ich neistota pramení z neobratnej komunikácie alebo zo strachu z nedokonalosti, zlyhania či posmechu.

Mozog tínedžera

Podľa Daniela Siegela je adolescencia spojená s niekoľkými mýtmi. Ten najrozšírenejší je, že nestabilné správanie tínedžerov spôsobujú rozbúrené hormóny. Hormonálna hladina sa v tomto období skutočne zvyšuje, ale hlavnou príčinou tínedžerského správania sú vývojové zmeny mozgu. Je dobré vedieť, že mozog tínedžera, respektíve jeho časť nazývaná prefrontálny kortex, nie je plne vyvinutá do 25. roku veku. Niektoré zdroje hovoria dokonca o tridsiatke.

Aké funkcie má prefrontálny kortex?

• Koordinuje sociálne správanie
• Pomáha kontrolovať impulzy a riadiť emócie
• Vykonáva procesy, ktoré súvisia s osobnosťou (plachosť, odvaha)
• Motivuje na dosiahnutie cieľa
• Ovplyvňuje pozornosť, plánovanie a organizuje komplexné informácie

Nedá sa povedať, že by tínedžeri nevedeli robiť správne rozhodnutia alebo ovládať svoje emócie. Potrebujú však dostatočné množstvo podnetov a situácií, vďaka ktorým môžu svoje kompetencie rozvíjať. Ich mozog potrebuje čas, aby mohol dozrieť. Do tej doby je treba obrniť sa trpezlivosťou a pochopením.

Teraz, keď viete, čo všetko má v popise práce rola tínedžera, budete možno chápavejší, tolerantnejší, rešpektujúci a pokojnejší. Mali by ste súčasne zostať pevní, aby sa mali o koho oprieť. Tínedžer môže diskutovať o všeličom, ale o úcte a rešpekte by sa diskutovať nemalo. Mali by byť samozrejmosťou.

Čomu sa treba vyhnúť?

• Obmedzte kritiku dieťaťa a jeho priateľov. Tínedžeri sú na kritiku obzvlášť citliví. To platí aj vtedy, keď sa kritika týka ich priateľov. Pozor na výčitky! „Prosím, urob to ešte raz a lepšie. Ďakujem.“ Všetky ostatné dôvetky sú zbytočné a neúčinné.
• Vyhnite sa zosmiešňovaniu. Výsmech nie je príjemný pre nikoho. Zosmiešňovanie nie je motivujúce. Priamo sa dotýka sebahodnoty a sebadôvery dieťaťa, ktorá môže byť v tínedžerskom veku aj bez toho vrtkavá.
• Zdržte sa pochybností o schopnostiach dieťaťa. Dôvera a povzbudenie sú hnacou silou každého neistého dieťaťa aj tínedžera. Spochybnenie a nedôvera môžu paralyzovať akúkoľvek aktivitu dospievajúceho. Radšej bude stáť na mieste, ako by urobil chybu.
• Vyhnite sa urážkam a ponižovaniu. Hodnoťte správanie dieťaťa, nie dieťa samotné. „Toto bolo hlúpe rozhodnutie, no poučil si sa.“ Nikdy nehovorte: „Si hlupák!“
• Obmedzte moralizovanie. Uvážlivo reagujte na informácie, ktoré vám zverí váš tínedžer. Ak ho budete karhať a poučovať, nabudúce vám nič nepovie. O veciach sa treba pokojne rozprávať. Nemusíte s ním súhlasiť.
• Pozor na preťažovanie. Tlak na výsledky je častou príčinou úzkosti. Dieťa sa bojí zlyhania alebo toho, že sklame svojich rodičov. Môže byť závislé na pochvale alebo si stanovilo privysoké ciele.
• Vyhýbajte sa mocenským bojom. Rodič by mal mať do určitého veku dospievajúceho posledné slovo, to však neznamená, že by mal ignorovať túžby, potreby a schopnosti svojho dieťaťa. Osobná sloboda je dôležitou súčasťou dospievania. Rodič by mal svoje rozhodnutia svojmu potomkovi vľúdne vysvetliť.
• Nikdy svojmu tínedžerovi nehovorte, že vás sklamal!

Čo namiesto toho?

• Oceňujte! Buďte všímaví! Oceňte iniciatívu, dobre odvedenú prácu, ochotu, odvahu, úsilie, samostatnosť.
• Povzbudzujte! Poskytnite útechu, ak je dieťa sklamané z výsledku a povzbuďte ho k novému úsiliu. Dajte radu, ak vás o ňu požiada. Hovorte o vlastných neúspechoch.
• Buďte k dispozícii! Napriek tomu, že teraz možno váš tínedžer uprednostňuje svojich rovesníkov a chce robiť veci po svojom, pripomínajte mu, že ste mu kedykoľvek k dispozícii a že za vami môže prísť s akýmkoľvek problémom. Rešpektujte jeho tajomstvá. Ponúknite mu, aby vám radšej odmietol povedať, ako sa veci majú, ako by vám mal klamať. Takto máte istotu, že si uvedomuje, že urobil niečo nesprávne.
• Počúvajte! Ak má tínedžer chuť hovoriť, pozerajte sa mu do očí, so záujmom ho počúvajte a neprerušujte ho. Pýtajte sa otázky a vyvarujte sa hodnotenia.
• Dôverujte! Naučte dieťa, že dôvera je krehká. Ak sa raz naruší, ťažko sa obnovuje. Tínedžer čoskoro zistí, že dôvera rodičov je kľúčom k väčšej slobode. Nechajte dieťa niesť dôsledky svojich rozhodnutí a buďte v tom dôslední. Odovzdávajte mu kontrolu nad svojim životom postupne a primerane jeho schopnostiam.
• Odpúšťajte! Obdobie dospievania je spojené s testovaním hraníc, vášnivým objavovaním neznámeho a vzrušujúceho, čo prináša veľa náročných konfliktných situácií. Odpúšťajte mu, ale trvajte na zásadách, ktoré zastávate.
• Usmievajte sa! Možno sa domnievate, že hnevom či smútkom prinútite zmeniť správanie svojho dieťaťa. U dospievajúceho tým môžete dosiahnuť pravý opak. Ak sa váš tínedžer bude cítiť odmietaný, bude sa pred vami ešte viac uzatvárať alebo utekať k ľuďom, ktorí mu rozumejú.
• Buďte hodní nasledovania! Žite sami tak, aby ste svojmu tínedžerovi odovzdali to najlepšie zo seba. Nikdy nemáte záruku, že sa bude správať tak, ako by ste si želali, ale je plne vo vašej moci, ako sa k danej situácii postavíte vy.

Pamätajte, že tínedžeri vás potrebujú. Aj keď to veľakrát tak nevyzerá, cítia sa neisto a obávajú sa, či uspejú a  naplnia svoje očakávania. Kráčajú do doby, o ktorej veľa nevedia, a žiaľ ani my.

***

Máte pochybnosti o tom, či vychovávate svoje dieťa správne?

Ďalšie články na rôzne výchovné témy nájdete tu: https://www.edual.sk/clanky

Cesta do nášho e-shopu s knihami pre rodičov vedie tadiaľto: https://www.edual.sk/pre-rodicov