Smutná pravda o školských bufetoch

Najväčšími priaznivcami školských bufetov sú s určitosťou naše deti. Nie je sa čomu čudovať. Veď keby sme v ich veku mali možnosť vymeniť jablko za čokoládovú tyčinku, asi by sme tak tiež urobili. A o tom to celé je. O vlastnej vôli a o možnosti voľby. Každé dieťa síce dobre vie, ktoré potraviny sú zdravé a ktoré nie, maškrtný jazýček má však takú moc, že vôľa-nevôľa, prirodzene siahne po tom, čo si oči vypýtajú.

Funguje to u dospelých inak? Keď má vaša kolegyňa narodeniny a ponúka občerstvenie, dáte si? A dáte si raz, dva razy či viackrát? Teraz si predstavte, keď bude na stole milej kolegyne vaša obľúbená maškrta a nebude tam iba v deň jej narodenín, ale bude tam každý deň. Už chápete, čomu sme vystavili vlastné deti? Niekoľkokrát za deň prejdú popri školskom bufete a snažia sa brzdiť všetky svoje zmysly. Keď dieťa ucíti vôňu sladkého čerstvo upečeného pečiva, párkov v rožku, pizze, hranoliek alebo uvidí desiatky druhov farebných maškŕt, jeho mozog si v sekunde vytvorí predstavu chrumkajúcej, báječne chutiacej náhradky za desiatu alebo za obed.

Že svojmu dieťaťu nedávate peniaze? Nevadí. Stačí pár dobre finančne zabezpečených spolužiakov a pomaškrtí si celá trieda. Deti sa dokonca naučili, že kto má peniaze, má aj kamarátov, v najhoršom prípade aspoň na tých pár minút, kým sa vyprázdni vrecko s čipsami. Je to smutný fakt, že si deti kupujú priazeň svojich spolužiakov a ešte smutnejšie je, že sa nájdu rodičia, ktorí svoje dieťa v tomto konaní podporujú namiesto toho, aby mu poradili iné spôsoby, ako si úprimne budovať priateľstvá.

Je vôbec etické, aby prevádzkovateľ bufetu profitoval na neschopnosti detí odolať ponúkanému sortimentu? Prečo sa zaviedli obedy „zadarmo“ a znižuje sa DPH na niektoré druhy potravín, keď sa mnohé deti jedálňam vyhýbajú veľkým oblúkom a spomínané zdravé potraviny sa v školských bufetoch aj tak nenachádzajú?

Je mi úprimne ľúto všetkých tých rodičov, ktorí v sebe nájdu vôľu a deň čo deň si nastavia budík o 15 minút skôr, aby pripravili svojim deťom chutnú a kvalitnú desiatu, ktorá potom skončí v smetnom koši, lebo sa ich dieťa neubráni pochúťkam svojich spolužiakov.

Niektorí rodičia by mohli namietať, že dávajú dieťaťu iba jedno euro na nejakú tú drobnosť. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo sa dá kúpiť za jedno euro? Keby dieťa pokukovalo po ovocí, potom by si kúpilo maximálne jeden kus, ale naše deti majú ovocia doma plné misky, ich lákajú iné pochutiny a tých si za jedno euro kúpia hneď niekoľko.

Toto všetko sa dá kúpiť za jedno euro.

Veľkými prispievateľmi do detských peňaženiek sú starí rodičia, ale aj samotné mamičky a oteckovia, ktorí nežijú s dieťaťom v jednej domácnosti. Nanešťastie aj v tomto prípade často ide o kupovanie si priazne dieťaťa a ani dieťa samotné vlastne nevie, koľko peňazí utratí. Určite nie je nič zlé na tom, keď starí rodičia finančne prispejú svojmu vnúčikovi do kasičky, ale vždy by o tom mali vedieť rodičia, ktorí sa s dieťaťom dohodli na výške vreckového.

Ako rodičia nedokážeme zabrániť tomu, aby naše deti jedli nezdravé potraviny. Ich množstvo však treba regulovať, no nie úplne zakazovať, keďže platí, že zakázané ovocie chutí najlepšie. Mali by sme sa ale postarať o to, aby mali na dosah to, čo je pre nich najlepšie, a naopak neponúkať to, čo im neprospieva. Dieťa si totiž vyberá z toho, čo je v ponuke. Je mi naozaj ľúto, že štát dovolil, aby o tejto ponuke rozhodovala pani bufetárka alebo prevádzkovateľ bufetu. My sme rodičia a my by sme mali rozhodovať o tom, čo budú jesť naše deti. Chápem, že je pre mnohých rodičov jednoduchšie každé ráno položiť na stôl dve eurá, aby si dieťa v škole samo kúpilo desiatu, ale deti nevedia rozlišovať medzi jedlom a pochutinou. Nemajú žiaden problém vymeniť bagetu za balíček cukríkov alebo čokoládu. Keď si predstavíme, koľko balastu niektoré deti zjedia za týždeň, za školský rok a za celú školskú dochádzku, asi nám je už jasné, prečo neustále rastie počet alergií, cukrovky či obéznych detí.

Keď nedokážeme zatvoriť školské bufety, postarajme sa o to, aby tam naše deti našli iba to, čo tam patrí. Preberme zodpovednosť za svoje deti, aby boli zdravé a odbremeňme tak zdravotníctvo od naprávania chýb zapríčinených ľudskou ľahostajnosťou. Buďme deťom príkladom a starostlivo vyberajme, čo vložíme do nákupného košíka. Spýtajme sa každý večer samých seba, čo dnes zjedlo moje dieťa a ako to prospelo jeho zdraviu.

***

Máte pochybnosti o tom, či vychovávate svoje dieťa správne?

Ďalšie články na rôzne výchovné témy nájdete tu: https://www.edual.sk/clanky

Cesta do nášho e-shopu s knihami pre rodičov vedie tadiaľto: https://www.edual.sk/pre-rodicov