Edual
Inšpirácie pre výchovu detí
Knihy


Ako rýchlo a nevedome sa dá u dieťaťa vytvoriť fóbia

7. máj 2019 - Články - Alena Vytřísalová

Raz som išla s mojimi dvomi synmi autom do Prahy. Starší syn mal osem rokov a druhý bol o šesť rokov mladší. Náhle starší syn zakričal: „Je tu osa!“

Išla som po diaľnici, preto som sa nemohla veľmi obzerať na deti a už vôbec nie po malom lietajúcom hmyze. „Pokojne seďte, ako náhle budem môcť, tak zastavím,“ snažila som sa upokojiť chlapcov. Zo zadnej sedačky sa ozýval neutíchajúci krik staršieho syna. Rozhodla som sa otvoriť všetky okná, aby osa vyletela. V ten moment začal plakať aj mladší syn, lebo sa zľakol silného prievanu, ktorý sme naberali do otvorených okien. Dúfajúc, že osa je preč, som okná opäť zatvorila. Plač staršieho syna trocha zoslabol, ale nie na dlho. „Je tu, stále je tu!“ kričal. V spätnom zrkadle som videla mladšieho syna, ako vydesene pozerá na svojho zúfalého brata a plače. Premávka na diaľnici nebola až taká veľká, a ja som na sekundu zauvažovala, že zastavím na krajnici. To čo sa dialo v aute, nebol obyčajný plač, ale hysterický amok, ktorý desil aj mňa. V tom mi na palubnú dosku pristála malá mucha. „To je iba mucha, žiadna osa!“ zvolala som víťazným hlasom. „Muchy neštípu, tie vám nemôžu ublížiť,“ ubezpečila som chlapcov a snažila sa znieť pokojne. „To nevadí!“ zvolal starší syn, akoby vôbec nepochopil význam mojich slov a hystericky kričal ďalej. Otvorila som okno na svojej strane a na prvý pokus mucha vyletela von. K prvému odpočívadlu už som synov iba ubezpečovala, že je všetko v poriadku, mucha je vonku a nič im nehrozí. Keď sme zastali na odpočívadle, na zadných sedačkách sedeli dve prepotené, uplakané deti, ktoré potrebovali od svojej mamy, aby ich upokojila.

Vtedy som prvýkrát pripustila, že to, čo desí staršieho syna, nie je obyčajný strach, ale fóbia. Fakt, že sa neupokojil ani po tom, čo som ho ubezpečila, že nejde o osu, ale o muchu, ma v tom utvrdil. Najťažším prejavom fóbie je panika. Prejavuje sa ako nezvládnuteľný, väčšinou bezdôvodný strach napríklad zo zvierat.

V myšlienkach som začala pátrať, čo mohlo tento panický strach spôsobiť, lebo osa do tej doby staršieho syna nikdy neuštipla a okrem pár štípancov od komárov nemal s lietajúcim hmyzom žiadne zlé skúseností. Evidovala som jeho prehnané reakcie na hmyz, ale nechcela som svojou pozornosťou v synovi jeho strach utvrdzovať. Netrvalo dlho a predsa som si spomenula na jeden nevinný zážitok, ktorý mohol v synovi spustiť strach z hmyzu.

Keď mal syn asi dva roky, vletela do nášho bytu cez balkónové dvere mäsiarka. Chvíľu som muchu naháňala v detskej izbe, ale pretože sme mali v oknách siete proti hmyzu, nemohla vyletieť von. Podarilo sa mi mäsiarku zatvoriť do chodby, aby nelietala po celom byte. Z môjho pohľadu to bola celkom zvyčajná scéna, ale po rokoch som si uvedomila, ako celú situáciu mohol vnímať môj malý syn. Bol uzatvorený v malom priestore chodby, spolu s mäsiarkou, jeho mama stála na stoličke a oháňala sa novinami, aby omráčila lietajúci hmyz. Pamätám sa, ako sa vtedy syn krčil v rohu, rukami si zakrýval hlavu a ako kričal od strachu. Moje slová, že je všetko v poriadku, že iba potrebujem trafiť muchu, ho pochopiteľne neupokojili. Pomerne triviálna situácia sa v hlave malého dieťaťa poskladala po svojom. Môj syn si moje čudné, možno až agresívne správanie nevedel vysvetliť inak, než ako stav ohrozenia a naliehavo plakal. V iných situáciách ma poznal ako pokojnú a vľúdnu, a teraz ho prekvapil obraz mamy v situácii, ktorej sa hrozil. Zo stoličky som zišla až vtedy, keď som zdolala neškodnú mäsiarku. Vtedy som ani len netušila, že som mylne vyhodnotila situáciu a mala syna najprv upokojiť, a až potom riešiť muchu. Táto príhoda mohla byť spúšťačom panického strachu môjho syna zo všetkého, čo lieta okolo neho v okruhu jedného metra.

Mama a dieťa

Úroveň senzitivity detí je rôzna a pre nás dospelých je až neuveriteľné, čoho všetkého sa deti môžu báť. Pozitívne je, že fóbie sa väčšinou časom zmierňujú alebo môžu úplne vymiznúť. Odborníci vysvetľujú fóbiu ako chorobný strach zo situácie, ktorej sa človek, ak je to možné, snaží vyhnúť. Existujú desiatky druhov fóbií. Najčastejšie vznikajú na základe nepríjemnej skúsenosti z detstva a to prežívanej opakovane, ale nie je ojedinelé, že vznikne aj na základe jedného negatívneho zážitku. Môže sa tak stať aj po vzhliadnutí hororu, filmových scén sprevádzajúcich dramatickou hudbou alebo iba počutím príbehu s dramatickým obsahom. Fóbie sa môžu vyvinúť aj z bežného strachu, keď má dieťa veľmi bujnú fantáziu.

Odstránenie fóbií je riešiteľné. Podľa mnohých psychológov to trvá týždne, mesiace aj roky. Na druhej strane existujú techniky NLP (neurolingvistické programovanie), pomocou ktorých sa dá fóbia odstrániť za niekoľko minút.

Ako sme odstránili fóbiu nášmu synovi my?

V prvom rade sme konali, akoby žiadna fóbia u nášho syna neexistovala. Nehovorili sme o nej a lietajúci hmyz sme brali ako neoddeliteľnú súčasť nášho života. Medzi časom sme sa presťahovali do domu so záhradou, kde bol výskyt hmyzu pochopiteľne vyšší. Keď syn začal utekať pred osu alebo včelou, opakovali sme mu, že najbezpečnejšie je zostať stáť a zatvoriť ústa. V záhrade rástlo veľa kvetov a preto v nej lietalo aj veľa včiel. Často som si nechávala včelu sadnúť na ruku, aby syn vidiel, že pokiaľ neublížime my jej, ona neublíži nám. Mladší syn, ktorý vedel, že má spolužitie s hmyzom pod kontrolou, hrdinsky ukazoval staršiemu bratovi túto nebojácnosť. Syn pochopil, že hmyz láka naše jedno, vôňa kvetov a hlavným dôvodom ich prítomnosti je snaha ukoristiť niečo z nášho taniera, a nie nám ublížiť. Svoju úlohu zohrala aj hanblivosť pred kamarátmi alebo našimi priateľmi, ktorá podvedome naučila nášho syna čeliť svojmu strachu, aby sa nezosmiešnil.

Dnes je syn o pár rokov starší, a keď sa mu do izby zatúla pavúk, som to stále ja, kto pavúka opatrne chytí do servítky a vynesie von. Každopádne panika sa stratila, kontakt s lietajúcimi potvorkami sa schová pod názov otravný hmyz a utekanie pred žihadlom sa skončilo.

Veríme, že vám tento článok pomohol. Záleží nám, aby ste lepšie rozumeli deťom, ale aj sebe.

Prečítajte si súvisiaci článok: Strach dieťaťa často vzniká na základe strachu rodiča.

https://www.edual.sk/clanky/clanky/strach-dietata-casto-vznika-na-zaklade-strachu-rodica