Edual
Inšpirácie pre výchovu detí
Knihy


Dieťa potrebuje objaviť svoju jedinečnosť

15. október 2021 - Články - Alena Vytřísalová

Asi každý rodič si praje mať múdre, schopné a obľúbené dieťa, z ktorého raz vyrastie úspešný a šťastný dospelý. Ak boli rodičia sami podporovaní a povzbudzovaní svojimi rodičmi a sú si vedomí svojich znalostí, schopností a zručností, pravdepodobne budú vedieť, ako podporovať a viesť k sebavedomiu aj svoje dieťa. Naopak, ak rodičia zápasia s nízkou sebadôverou, či už je to v práci, medzi priateľmi alebo v rodičovstve, možno nebudú presne vedieť, ako komunikovať a povzbudzovať svoje dieťa. Ak sa im od vlastných rodičov nedostávalo dôvery a rešpektu alebo im na ich výchove vadilo niečo iné, chcú svoje deti vychovávať inak. Napriek tomu, že majú často jasnú predstavu o tom, ako by ich výchova a správanie detí mali vyzerať, nedostatok rodičovských skúseností, zažité neužitočné správanie, temperament dieťaťa, životná situácia, nesúlad s partnerom môžu spôsobiť, že sa realita uberá iným smerom a odkláňa sa od pôvodných predstáv. Naružovo vymaľované predstavy o rodičovstve sa potom môžu zmeniť na frustráciu a beznádej.

Náročnosť rodičovskej roly väčšina rodičov pocíti hneď po narodení dieťatka, kedy zistí, že ich život už nikdy nebude taký istý, aký bol predtým. Ich priority sa zmenia doslova zo dňa na deň a čoskoro zisťujú, že mať dieťa neznamená len dávať a prijímať veľa lásky, ale je to aj obrovská obeta a zodpovednosť. Príchod bábätka prináša zmenu režimu pre všetkých členov rodiny a nejaký čas trvá, kým si každý nájde svoje nové miesto. Toto oboznamovanie sa s novou rolou často prináša, že si mladí rodičia potrebujú obhájiť svoje vlastné potreby, no už aj s ohľadom na potreby dieťatka. Byť rodičom je prirodzené, nie však pre každého rovnako. Byť dobrým rodičom si vyžaduje odhodlanie a sebapoznanie. Mnohých čaká obrovský kus sebazaprenia a práce na sebe samom. Stať sa rodičom však tiež znamená jedinečnú príležitosť nájsť cestu k svojmu najlepšiemu ja.

Rodičia môžu v mnohých smeroch dieťa ovplyvniť. Na jednej strane ho môžu odrádzať, spochybňovať jeho schopnosti, poukazovať na chýbajúci talent, prehnane ho ochraňovať, prejavovať mu nedôveru alebo mať vysoké očakávania. Môžu ho však aj motivovať, poukazovať na jeho schopnosti, nechávať ho učiť sa z vlastných skúseností a hľadať riešenia. Môžu mu prejavovať svoju dôveru, ponúkať príležitosti aj rady a nechať ho hľadať svoju vlastnú cestu.

Každé dieťa je jedinečné a úlohou dospelých je túto jedinečnosť odkrývať a pomôcť mu naučiť sa ju správne využívať. Jedinečnosť dieťaťa môžeme rozvinúť alebo potlačiť, ale nie zmeniť. Týmito slovami sa vyjadrila lektorka kurzov Efektívneho rodičovstva Martina Vagačová vo svojej knihe Ako prežiť rodičovstvo. https://www.edual.sk/ako-prezit-rodicovstvo-151

Tvarovať dieťa do vopred vysnenej predstavy môže prinášať utrpenie pre obe strany. Rodič by sa mal s očakávaním a dôverou prizerať, ako sa bude jeho dieťa prejavovať vo svojej naozajstnej prirodzenosti. Milovať a prijímať dieťa také aké je, znamená nepodmieňovať jeho prijatie konkrétnym správaním, požadovanými schopnosťami či dosahovanými výsledkami. Milovať dieťa znamená rešpektovať jeho schopnosti, názory, priania, potreby a pocity, ako aj povahové črty, a to už od útleho veku. Samozrejme, to všetko by malo byť v súlade s rodinnými hodnotami a pravidlami. Veľmi dôležité je tiež učiť dieťa rešpektovať druhých. V tomto je rodič významnou predlohou pre svoje dieťa. To si veľmi rýchlo osvojí buď všadeprítomnú kritickosť alebo toleranciu svojho rodiča. Samo sa potom môže stať kritickým voči svojmu okoliu a len ťažko prijímať situácie a ľudí takých, akí sú. Tolerancia odlišnosti napomáha pri vytváraní dobrých medziľudských vzťahov.

Rešpektovať dieťa znamená prijať jeho rozhodnutie alebo mu ponúknuť voľbu prijateľných možností a nechať ho okúsiť následky svojich rozhodnutí vždy, keď je to bezpečné a užitočné. „Oblečieš si ľahšiu alebo teplejšiu bundu? Naučíš sa na písomku sám alebo chceš, aby som ti pomohol? Pamätáš sa, ako som umývala topánky alebo ti to ukážem ešte raz?“

U mnohých rodičov ešte stále pretrváva túžba mať poslušné dieťa. Ak je však táto poslušnosť založená na nerešpektovaní vlastných potrieb, na strachu vyjadriť svoj názor a snahe zapáčiť sa, potom vedie dieťa k nízkej sebadôvere, lebo nepozná vlastnú sebahodnotu. To, čo by rodičia mali vyžadovať od detí, je slušnosť, nie poslušnosť. Naučiť ich asertívnemu správaniu, čo znamená vedieť vhodným spôsobom vyjadriť svoje názory, pocity a potreby a tiež rešpektovať názory ostatných. Je preto veľmi dôležité kráčať popri dieťati, pomôcť mu spoznať seba samého, pozorovať, ako reaguje na konkrétne aktivity, podporovať jeho prednosti a pomôcť mu zvládnuť slabé stránky. Každé dieťa je jedinečnou osobnosťou a malo by sa naučiť svoje jedinečné schopnosti rozvíjať a využívať, aby mu jeho práca, koníčky a vzťahy prinášali radosť a naplnenie.

Rodičia a učitelia majú v odkrývaní jedinečnosti dieťaťa významnú úlohu. To, čo každé dieťa potrebuje, sú každodenné príležitosti, pri ktorých samo zisťuje, čo všetko zvládne, ako rýchlo napreduje, ako sa vie vysporiadať s prekážkami a ako sebaisto sa orientuje v nových situáciách, teda mimo zóny komfortu.

Je dobré občas sa zamyslieť nad vlastnými talentmi a danosťami, ktoré ostali nevyužité, a obľúbenými aktivitami, ktoré upadli do zabudnutia. Možno si mnohí uvedomia, ako odlišne by sa ich život uberal, keby efektívnejšie využili svoju jedinečnosť. U niekoho to bola nedostatočná sebadôvera, u druhého absencia podpory rodičov a u iného nedostatok príležitostí, ktoré bránili využitiu a rozvoju vrodených predpokladov. To, že je niekto úspešný vo viacerých oblastiach, nie je vždy len otázkou talentu, úsilia a intelektu. Dôležité je naučiť sa hľadať a využívať príležitosti.

dieta-potrebuje-objavit-svoju-jedinecnost

Talenty a schopnosti dieťaťa počas rokov rozkvitajú a uvädajú podľa toho, ako intenzívne ich majiteľ rozvíja a akú podporu dostáva od svojho okolia. Je nebezpečné vopred odsúdiť dieťa na neúspech, no tiež prisúdiť mu talent alebo výnimočné schopnosti. Neraz sa stalo, že nevýhoda, či dokonca hendikep, motivovali dieťa k obrovskému úsiliu, ktoré ho vynieslo k neočakávanému úspechu. Naopak, dieťa s výraznými vrodenými predpokladmi nevyužilo tieto danosti, lebo mu chýbalo úsilie, podpora dospelých či pokora. Niektoré deti sa môžu javiť ako nevýrazné a málo ambiciózne až zakríknuté, ale každodenná podpora a dôvera dospelých ich vedia posunúť k prvým drobným úspechom, vďaka ktorým si začnú uvedomovať svoju jedinečnosť. Nie je účelom dieťa chváliť, ale presmerovať ho na vlastné pocity z úspechu.

Mnohí rodičia venujú svojim deťom čas, svoju pozornosť, energiu aj trpezlivosť či už pri hre, spoločných aktivitách alebo učení. Vozia ich na krúžky, povzbudzujú ich, ako sa len dá, aby plne využili všetky dostupné príležitosti a poskytli deťom všestranný rozvoj. Ak sa im pre deti podarí nájsť vyvážený spôsob života, tešia sa s nimi z ich napredovania a úspechov.

Náročnejšie chvíle pre rodičov môžu nastať s príchodom dieťaťa do tínedžerského veku. Je to obdobie, kedy sa deti najčastejšie prestávajú venovať svojim doterajším aktivitám a ich najväčší záujem predstavujú rovesníci. Je pre ne veľmi dôležité zapadnúť, a preto sa prispôsobujú kamarátom vo všetkom, v čom sa dá. V tom, čo si obliekajú, čo konzumujú, ako sa správajú, komunikujú, aj ako sa zabávajú. Chcú byť všade tam, kde sú ich priatelia, lebo sa obávajú, aby im neunikli spoločné zážitky. Toto obdobie býva často náročné pre dieťa aj pre rodičov, lebo zatiaľ čo tínedžeri túžia po nezávislosti, rodičov trápi, že sa ich dieťa prestáva venovať svojim niekoľkoročným aktivitám. S ťažkým srdcom sa prizerajú na zdanlivé ničnerobenie svojho tínedžera a mrhanie časom pred počítačom.

Rodičia, ktorí sú presvedčení, že je ich rodičovským poslaním tínedžera do nejakej aktivity donútiť, sa dostávajú do mocenských bojov, ktoré často narušia vzájomný vzťah. Aj keď to môže byť náročné, vždy je výhodnejšie s tínedžerom o jeho zlepšovaní sa v rôznych oblastiach v kľude hovoriť, motivovať ho, ponúkať mu príležitosti, prizývať ho k spolupráci a vlastným príkladom mu ukazovať, že sebarozvoj je celoživotná cesta, po ktorej sa oplatí kráčať.