Každé dieťa potrebuje počuť chápajúce, láskavé a oprávnené „nie“
Prečo chápajúce? Slovo nie vyjadruje väčšinou nesúhlas, zamietnutie, odmietnutie, a to spôsobuje sklamanie. Nie, nepôjdeme do kina. Nie, dnes kamarát nemôže prísť. Nie, zajtra nebudeš môcť ísť so mnou. Ďalší koláčik už nie.
Ak teda dieťaťu na otázku, či si môže pustiť rozprávku, odpovieme nie, je tu veľká pravdepodobnosť, že bude viac sklamané ako potešené. Preto ak do tohto zamietavého slovíčka vložíme empatickú emóciu, dáme dieťaťu jasný signál, že vnímame jeho túžbu pozerať rozprávku a zároveň rozumieme jeho momentálnemu sklamaniu. Mali by sme byť pripravení na to, že keď dieťaťu niečo nedovolíme, naše rozhodnutie môže prijať s nevoľou, aj keď sme to povedali s pochopením. Je to prirodzené. Dieťa je sklamané a potrebuje čas, aby sa so svojím sklamaním vyrovnalo. My mu v tom vieme pomôcť tým, že ho objímeme, slovami vyjadríme pochopenie nad jeho sklamaním alebo navrhneme inú možnosť.
Prečo by sme mali nie povedať vľúdne? Lebo vľúdnosť a láskavosť sú znakmi vyrovnaného rodiča, ktorý si pevne stojí za svojím rozhodnutím. Vykríknuté, v hneve vyslovené nie dáva dieťaťu spätnú väzbu, že jeho rodič nie je v pohode, že má problém ovládať vlastný hnev, že je zraniteľný a dieťa preto stráca pocit bezpečia.
Vľúdne nie možno privedie dieťa k snahe zistiť prečo nie, alebo začať vyjednávať, ale naše vysvetlenie a opätovné potvrdenie, že trváme na svojom rozhodnutí, utvrdí dieťa o našej sile a neústupnosti. Ak sa v minulosti naše nie po diskusii nemenilo na áno, dieťa čoskoro pochopí, že rodičovské nie v danom momente znamená konečné rozhodnutie.
Prečo je dôležité, aby bolo naše „nie“ oprávnené? Deti sú múdre. Veľmi rýchlo odhalia nezmyselné rodičovské rozhodnutia, ktoré nerešpektujú ich potreby, vzájomnú dôveru a znižujú ich sebahodnotu. Inými slovami, naše nie by malo byť zmysluplné a dieťaťu by sme mali tento zmysel vysvetliť, ak ho nepochopilo. Našou úlohou je robiť čo najviac správnych rozhodnutí a držať sa ich. Potrebujeme mať na pamäti, že deti s našimi rozhodnutiami často nebudú súhlasiť, budú sklamané, nahnevané a svoj hnev si budú ventilovať. To však neznamená, že by sme mali svoje nie meniť na áno iba preto, aby sme zmiernili zármutok dieťaťa, hoci je pre nás jeho úsmev veľmi lákavý. Potrebujeme sa naučiť porozumieť hnevu nášho dieťaťa, nebrať si ho osobne, aj keď na nás dieťa niekedy útočí, prijať ho a jeho prejavy regulovať.
Rodičia, ktorí nevedia povedať nie v snahe chrániť svoje dieťa pred sklamaním, v konečnom dôsledku vychovávajú krehkého a neodolného človeka, ktorého v živote čaká jedno veľké sklamanie a tým je zistenie, že život bez sklamania neexistuje.
Hnev dieťaťa môžeme zmierniť tak, že naše nie bude chápajúce, láskavé a oprávnené.
