Keď dieťa nespolupracuje, zmeňte jeho motiváciu
Nedávno ma môj 12-ročný syn požiadal, aby som mu na zvyšok víkendu odblokovala obmedzenie na mobilnom telefóne. Zvážila som jeho prosbu, pripomenula mu jeho povinnosti a povedala som: „Je potrebné, aby si pre to niečo urobil. Prosím, uprac si svoju izbu, ale nie tak ako každý týždeň. Tentoraz to urob podľa mojich predstáv.“ Syn sa pustil do práce. Po pätnástich minútach ma zavolal, aby som sa prišla pozrieť, ako je izba uprataná. Ukázala som na niekoľko zaprášených predmetov na poličkách, na plné škatule na zemi a skonštatovala som: „Toto nie je izba uprataná podľa mojich predstáv.“ „Ale mne to takto stačí,“ odpovedal nahnevane syn. „Aj mne stačí, že si sa dnes hral deväťdesiat minút na mobile. Môžeme to tak nechať.“ Po chvíľke mlčania som syna povzbudila: „Viem, že to vieš lepšie, ale do ničoho ťa nenútim. Ukáž, ako veľmi si želáš mať telefón na dva dni bez obmedzenia.“ Po hodine upratovania začal syn vynášať nepotrebné veci do garáže, kde ich triedil do odpadu. Keď bola úloha hotová, syn ma opäť zavolal na obhliadku. Aj keď ja osobne by som predmety na poličkách zredukovala radikálnejšie, rešpektovala som synovo rozhodnutie, že ich tam chce mať a výsledok som s uznaním ocenila.
Často mávame pocit, že nás deti nepočúvajú. Dôvodov môže byť hneď niekoľko. Buď priveľa rozprávame a všetko príliš vysvetľujeme, alebo sa stále opakujeme a málokedy premeníme svoje slová na skutky. Ďalším častým dôvodom je, že deti síce počujú, ale to, čo hovoríme, nie je pre ne dôležité. Inak povedané, uprataná izba, ustlané periny, vytiahnuté desiatové boxíky z tašky, vyvešané tréningové oblečenie, papuče na nohách, to trápi nás rodičov. Pre deti sú tieto „drobnosti“ úplne nepodstatné. Nechápu, prečo je pre nás také dôležité, aby si tieto návyky osvojili.
Jedným zo spôsobov, ako deti priviesť k spolupráci, je zmeniť vonkajšiu motiváciu na ich vnútornú. Je to určite účinnejšie ako prehováranie, vyhrážanie sa alebo trestanie.
Najlepšia forma spolupráce je, keď dosiahneme výsledok win-win, kedy všetci zúčastnení získajú to, čo od spolupráce očakávali. Ja synovu upratanú izbu a syn viac času na svojom telefóne.
Vyjednávanie je súčasťou rodičovstva, no dieťa by malo vedieť, že o istých pravidlách sa nevyjednáva. Pri vyjednávaní by sme mali byť spravodliví a naše požiadavky by sme mali prispôsobiť schopnostiam a veku dieťaťa. Prílišná zhovievavosť učí dieťa, že nie je dosť schopné alebo že môže s rodičom manipulovať. Naopak, prehnaná prísnosť často nerešpektuje vôľu dieťaťa a pripravuje ho o chuť do spolupráce, lebo nech urobí čokoľvek, väčšinou to nie je dosť dobré.
Buďme preto vždy láskaví a neústupní, aby nám dieťa uverilo, že ho chceme naším konaním niečo naučiť.
