Koľko darčekov by si dieťa malo nájsť pod vianočným stromčekom?

„Čože? Iba 36 darčekov? Ale minulý rok ich bolo 37!“ kričal rozzúrený chlapec v úvodnej scéne filmu Harry Potter. „Ale tento rok sú väčšie,“ bránili sa rodičia, keď videli nespokojného syna. V úvode filmu nešlo síce o vianočné darčeky, ale aj tak ma táto scéna prinútila zamyslieť sa, koľko dnešných detí cíti sklamanie nespokojného chlapca Dudleyho a koľko rodičov pripomína prekvapených Dursleyovcov, keď pod vianočným stromčekom dôjde k sklamaniu ich dieťaťa. Stále sa zamýšľam, koľko darčekov by sme mali deťom darovať, aby sme ich potešili a zároveň nerozmaznali.

Každý rok ich chceme potešiť a domnievame sa, že čím viac balíčkov si nájdu pod vianočným stromčekom, tým budú Vianoce veselšie. Preto kupujeme všetko, čo sa javí funkčné a praktické, a tak vytvárame kategóriu nepopulárnych darčekov, v ktorej si deti nájdu spodnú bielizeň, tričká, a iné, pre nich nezaujímavé, dary.

Radosť z veľkého množstva darčekov je naozaj chvíľková a trvá presne toľko času, koľko dieťa potrebuje, aby ich rozbalilo. Niektoré deti sú v rozbaľovaní také rýchle, že by najradšej rozbalili darčeky celej rodine. Nie je to náhodou tým, že čím viac darčekov deti vidia, tým rýchlejšie rozbaľujú? Dnes už vidím veci trochu inak a teší ma, že nie som sama.

Pamätám si, ako si kedysi náš ročný syn rozbalil prvý darček a ten ho zaujal natoľko, že ani cez naše nahováranie nejavil záujem o ostatné darčeky. Keď mal dva roky, vyzeralo to podobne. Už vtedy nás malo napadnúť, že dva-tri vhodné darčeky úplne stačia. Nenapadlo nás to. Naďalej sme zaplňovali priestor pod vianočným stromčekom a noc pred štedrým večerom sme trávili hodiny a hodiny balením darčekov, aby bolo na 24. decembra všetko perfektne pripravené.

Dnešné deti majú vysoké nároky a nám sa niekedy zdá, že ich požiadavky sú neprimerané. Ony sa však len porovnávajú a predbiehajú sa, kto ich bude mať viac a lepšie. Skúšajú nás rodičov, na ktoré darčeky pristúpime, a preto napíšu radšej viac ako menej. Chcú to, čo majú ich kamaráti alebo to, čo vidia v obchodoch. Niektoré deti si k písaniu listu pre Ježiška zoberú na pomoc leták z hračkárstva a starostlivo spisujú dlhý zoznam hračiek, ktoré nutne potrebujú.

Nedávno som na detskej pohotovosti videla dievčatko, ktoré listovalo mnohostranným letákom a na každej strane maminke ukazovalo hračky so slovami: „Toto tiež potrebujem.“

Deti smú chcieť veľa, netreba sa za to na ne hnevať. Nech si napíšu zoznam taký dlhý, aký chcú. Ak však vidíme, že požiadavky dieťaťa sú neprimerané, je dôležité o tom hovoriť.

Raz som našla na okne list pre Ježiška, ktorý napísal náš sedemročný syn. Zoznam darčekov sa mi zdal trochu dlhý, tak som synovi povedala, že Ježiško nosí darčeky deťom na celom svete, a preto by bolo voči Ježiškovi ohľaduplné, kedy svoj zoznam trocha skrátil. Dohodli sme sa, že zakrúžkuje tri najvysnívanejšie darčeky a ostatné nechá na Ježiškovi. Budúci rok si zasa darčeky očísloval podľa toho, ako veľmi po ktorom túžil.

Mali by sme sa prestať usilovať splniť deťom každé ich pranie. O tom predsa Vianoce nie sú. Keď sa pozriem okolo seba, vidím veľa detí, ktoré majú takmer všetko a rozhodne mi nepripadajú šťastnejšie než tie, ktoré si musia na svoje túžby chvíľu počkať.

Áno, deti majú svoje túžby, vždy ich mali a vždy ich budú mať. Niektoré sa im splnia a iné nie. My rodičia im môžeme pomôcť, ako sa vyrovnať so sklamaním.

Niektoré deti sú nahnevané, keď pod stromčekom chýba čoby len jeden darček z ich zoznamu. Prečo? Možno preto, že vždy dostali všetko, o čo požiadali. Keď sú ich priania primerané a sú v súlade s našimi hodnotami, tak prečo nie? Keď však dieťa požaduje neprimerané množstvo darčekov alebo si praje darček, ktorý preňho nie je vhodný, mali by mu rodičia vysvetliť svoj postoj. Dieťa nemusí s rodičom súhlasiť, ale rodič by mal ostať láskavý a neústupný. Najlepšie je sa o všetkom porozprávať ešte pred Štedrým večerom.

Hovorme s deťmi o tom, že každá rodina môže mať iné hodnoty a tie sa nemusia zhodovať s hodnotami rodiny jeho spolužiaka. Pripomeňme deťom, že Vianoce nie sú iba o darčekoch, ale aj o zvykoch, zážitkoch, oddychu a pohode. Poukážme na to, s koľkými hračkami sa naše dieťa nehrá, a že sa ročne vyrobia miliardy predmetov, ktoré potom niekde ležia a nikto ich nevyužíva. Poukážme na ochranu prírody a ukážme deťom, že do našej domácnosti patria iba tie veci, ktoré sú kvalitné a nájdu dlhodobé využitie.

Pravdepodobne by boli vaše deti sklamané, keby si pod vianočným stromčekom našli iba tri darčeky, keď ich tam doposiaľ nachádzali desiatky. Možno je čas pozvoľna redukovať ich množstvo a naopak, hľadať radosť v maličkostiach. Naučme svoje deti nájsť hranicu medzi hojnosťou a márnotratnosťou, aby sa mohli tešiť z drobností a naučili sa vďačnosti a pokore. Dieťa by malo vedieť, že nemôže dostať všetko, po čom túži. Tiež by malo vedieť, že ho napriek tomu ľúbime a že ho radi podporíme, keď si na svoju vytúženú vec rozhodne odkladať svoje peniažky bokom. Veď darčeky sa nedávajú iba na Štedrý večer.

Veselé Vianoce.