Komunikácia – najväčší dar človeka
Všetky živé bytosti na našej planéte spolu komunikujú. Zvieratá komunikujú navzájom, a tiež s nami ľuďmi. Ľudia sa ako jediné tvory na Zemi dorozumievajú verbálne. Prostredníctvom slov vyjadrujeme svoje pocity, potreby, odovzdávame si informácie, uzatvárame dohody... Okrem toho, že komunikujme verbálne a neverbálne, komunikujeme aj vedome a nevedome. Spôsob našej komunikácie ovplyvňuje temperament, s ktorým sme sa narodili, prostredie, v ktorom sme vyrastali, ľudia, ktorí nás vychovávali a s ktorými sme sa stretávali, okolnosti, ktoré sa nám prihodili, presvedčenia, ktoré sme získali a nastavenie mysle, ktoré sme si zvolili.
Aj keby sme iba mlčali, stále komunikujeme. Svojím mlčaním, očami, výrazom tváre i postojom vysielame správu druhému človeku. Nikdy nemáme istotu, že správe, ktorú vysielame, porozumie adresát tak, ako sme mienili, a naopak, že vždy správne pochopíme komunikáciu druhých. Prečo k tomu dochádza? Či už sa to deje vedome alebo nevedome, používame filtre. To znamená, že našu komunikáciu skresľujeme, vypúšťame z nej informácie alebo zovšeobecňujeme.
Ak sa chceme naučiť dobre komunikovať, potrebujeme vedieť, akú moc majú slová, gestá, výraz tváre, ale aj ako je dôležitá schopnosť načúvať, nehodnotiť, povzbudiť a pochopiť druhého. To, ako komunikujeme, je do veľkej miery ovplyvnené, akým spôsobom vnímame. To znamená, či uprednostňujeme zrakové, sluchové alebo hmatové vnemy.
Keď sa staneme rodičmi prichádza obrovská príležitosť tieto schopnosti rozvíjať. Naučíme sa čítať potreby nášho dieťaťa a pritom spoznávame aj tie vlastné. Komunikujeme s vlastnými pocitmi a s pocitmi nášho dieťaťa. Keď sa nám podarí odhaliť spôsob vnímania dieťaťa, dokážeme komunikovať omnoho efektívnejšie. Ak sú pre vaše dieťa dôležité dotyky, cíti sa milované, keď ho veľa objímate bez toho, aby ste mu povedali, ako veľmi ho ľúbite. Dieťa, u ktorého prevažuje sluchové vnímanie, to potrebuje počuť. Pre dieťa, ktoré vníma najmä pomocou zraku, bude najdôležitejší váš úsmev a radosť na tvári.
Je dôležité si pripomínať, že naše zmýšľanie mení náš vnútorný monológ a ten mení náš vonkajší dialóg. Keď objavíme túto obrovskú moc komunikácie, zistíme, že môžeme zmeniť nálady, postoje, presvedčenia, ako aj správanie a zdravie, a to nielen svoje, ale aj druhých.
Schopnosti komunikácie nám pomáha rozvíjať neuro-lingvistické programovanie (NLP), vďaka ktorému v tejto oblasti získame väčšiu sebadôveru. Uvedomme si, že vieme meniť scenár vzniknutého konfliktu, upokojiť malé dieťa, ktoré má obavy, motivovať športovca k lepšiemu výkonu, priviesť žiaka k vhodnému správaniu, dodať sebadôveru priateľovi, prejaviť empatiu partnerovi. Kto sa však nenaučí správne rozumieť komunikácii druhých a sám nevie komunikovať, môže uviaznuť v konfliktoch, zľahčovať potreby svojho dieťaťa, demotivovať športovca, preceňovať schopnosti žiaka, ponižovať či nedoceňovať druhých.
Nie všetka sila sa však skrýva v slovách. Niekedy je väčšia sila v mlčaní, v úsmeve, v gestách, v objatí. Vieme ublížiť peknými slovami, keď sú vyslovené v neprávnom čase a nesprávnym spôsobom. Vieme rozosmiať nepeknými slovami, keď ich povieme s humorom a nadhľadom. Vieme uraziť, keď vyslovíme pravdu netaktne, vieme potešiť, keď pravdu zamlčíme so súcitom. Nalaďme sa na druhých, nalaďme sa na svoje deti. Naše vzťahy vieme ohriať aj ochladiť. Pamätajme na jedno, to čo vysielame, s úrokom sa nám vráti.
