Edual
Inšpirácie pre výchovu detí
Knihy


Máme doma pubertiaka

22. október 2018 - Články - Alena Vytřísalová

Tí, ktorí majú deti ešte malé alebo ich nemajú, chápavo prikývnu, lebo už o puberte niečo počuli alebo si pamätajú na tú svoju. Tí, čo už majú deti dospelé sa znalecky pousmejú a možno dodajú „To už máme našťastie za sebou.“ My, čo pubertu svojich detí práve zažívame, sa zhlboka nadýchneme a nahodíme pravdepodobne tú istú grimasu, akou nás naši tínedžeri obdarúvajú každý deň.

Čo je to puberta a kedy začína? Puberta je obdobie dozrievania hormonálneho systému. Hranica nástupu puberty sa znížila, a preto sa často nestíhame čudovať, keď vidíme deväťročného chalana s cigaretou v ruke, ktorý značkuje chodník pľuvancami, ako to videl u starších kamarátov. Hoci sa predčasná puberta u dievčat môže objaviť už v ôsmom roku, najčastejšie začína medzi 10. – 14. rokom. U chlapcov o dva roky neskôr.

Tínedžer

Táto životná etapa sa prejavuje fyzickými aj psychickými zmenami a dieťa môže byť z týchto zmien rovnako zmätené ako jeho rodičia. Čím viac budeme vedieť o prejavoch dospievania, tým lepšie budeme rozumieť neočakávaným zmenám v správaní dieťaťa.

Dospievajúci sú v období puberty veľmi citliví, a naopak k nám dospelým sa vedia správať necitlivo. Radi kritizujú, poúčajú a niekedy aj ponižujú, no pritom sami kritiku, poúčanie aj ponižovanie odmietajú, ak sa týka ich osoby.

Začínajú sa sústrediť na svoju osobu a na svoje pocity. Uzatvárajú sa vo vlastnom svete, do ktorého nechcú vpúšťať dospelých možno z obavy, že by im tento svet neschvaľovali alebo by doň chceli zasahovať. Radosť prežívajú oveľa intenzívnejšie, no to isté platí aj o sklamaní.

Dospievajúci túžia po samostatnosti a mali by na ňu dostať príležitosť, aby si tak upevňovali vlastné sebavedomie. Chcú byť ako my dospelí, kopírujú nás, zapájajú sa do rozhovorov a chcú, aby sme sa s nimi rozprávali ako s dospelými. Ak dospievajúce dieťa rešpektujeme so všetkými jeho názormi, nech už sú akékoľvek, a rozprávame sa s ním ako so seberovným, máme veľkú šancu, že toto náročné obdobie prežijeme bez väčších turbulencií.

Dieťa by malo byť do určitej miery naším rovnocenným partnerom v akomkoľvek veku, treba mať však na pamäti, že nemá všetky potrebné vnútorné zdroje ani dostatočné životné skúsenosti, preto nemôžeme nechať všetku zodpovednosť v jeho rukách. Aby sa mohlo dospievajúce dieťa cítiť samostatné, potrebuje vedieť, že sa smie samo rozhodovať. Práve v tomto bode často dochádza ku konfliktom medzi rodičom a dospievajúcim. Niektorí rodiča nechcú povoliť opraty, ktoré pevne držia vo svojich rukách. Rozhodujú, kedy sa bude ich dieťa učiť a akým spôsobom, kedy smie ísť von a či vôbec, kedy sa môže hrať a ako dlho sa smie hrať. Dieťa, ktoré nemôže o ničom rozhodovať, sa potom pochopiteľne búri. Každé dieťa by však malo vedieť, že za svoje rozhodnutia nesie zodpovednosť, a preto by miera rozhodovania mala byť primeraná veku.

Nie je ľahké prizerať sa, ako naše dospievajúce deti opakujú tie isté chyby stále dookola a nie a nie sa z nich poučiť. Verte však, že máme väčšiu šancu ovplyvniť ich správanie, ak s nimi udržiavame priateľský vzťah založený na dôvere. Verte aj tomu, že čas, ktorý sme deťom venovali, než začali dospievať, nebol ani stratený, ani zbytočný. Hodnoty, názory a postoje, ktoré od nás deti nasávali počas detstva, sú v nich. Len sú teraz schované niekde hlboko vo vnútri meniaceho sa človeka. My často vidíme iba to, čo vyviera na povrch, a to nás pochopiteľne znepokojuje. Neistota, strach z neprijatia, z neúspechu, z menejcennosti sa skrýva za impulzívne a drzé správanie.

Ak sa chceme naladiť na svojho tínedžera, nechajme ho počúvať hudbu, ktorú počúva, zaujímajme sa o filmy, ktoré pozerá, rešpektujme jeho štýl obliekania a chápme jeho potrebu vlastniť modernú elektroniku. Chápať potrebu dieťaťa neznamená ísť a kúpiť. Chápať znamená uznať pocit a nájsť riešenie, ktoré bude prijateľné pre všetkých.

Dospievajúce dieťa chce niekam patriť, potrebuje vedieť, že má svoju hodnotu a môže bez obáv vyjadriť svoj názor. Ak však doma jeho postoje nikto nevypočuje alebo sa mu za ne dokonca vysmieva, začne vyhľadávať priateľstvá, ktoré mu tieto potreby naplnia.

Ak má rodič tínedžera trpezlivosť a porozumenie a súčasne vie, kde sú hranice, za ktoré už nie je ochotný ísť, je to veľká výhoda preňho i pre jeho dospievajúce dieťa. Naučiť sa vyjednávať a uzatvárať dohody je užitočné pre každého z nás, obzvlášť, keď komunikácia prebieha v priateľskej atmosfére. Deti potrebujú vedieť, že naše obmedzenia nevytvárajú iba prekážky, ktoré sa majú snažiť obísť, ale vytvárajú priestor, v ktorom sa môžu cítiť v bezpečí a kde máme dosah, aby sme im mohli pomôcť, keď to bude nutné.