Edual
Inšpirácie pre výchovu detí
Knihy


Máte odlišný prístup k výchove detí ako váš partner?

4. november 2019 - Články - Alena Vytřísalová

Či už je to vzájomná sympatia, láska na prvý pohľad alebo priateľstvo, ktoré spoja dvoch ľudí dohromady, je dobré si uvedomiť, že každý z nich pochádza z iného prostredia, a preto potrebujú čas na to, aby spoznali jeden druhého. Partneri zisťujú, v čom sú rovnakí a v čom odlišní, a hľadajú spoločné hodnoty, názory aj zvyky, na ktorých základe by mohli postaviť svoj vzťah. Zvyky ani zlozvyky partnerov sa nedajú zmeniť zo dňa na deň a spočiatku k tomu zväčša chýba aj vôľa oboch, nakoľko ich presvedčenia sú hlboko zakorenené.

Predtým ako sa do vzťahu narodí dieťa, majú teda partneri čas spoznať svet toho druhého, nájsť spoločnú reč aspoň v tých najpodstatnejších oblastiach spoločného života a prijať rozhodnutie spojiť dva rozdielne životy v jeden.

Keď príde na svet dieťa, životná situácia sa mení od základu. Ani jeden z partnerov sám nevie, akým bude rodičom a už vôbec nedokáže odhadnúť, akým rodičom bude jeho partner. Veľa môže napovedať rodinné zázemie, z ktorého partneri pochádzajú. Skutočnú realitu však ukáže sám život.

Nech už mladí rodičia vychovávajú svoje deti akokoľvek, dá sa predpokladať, že to robia najlepšie, ako vedia. Vtedy však môže prísť smutná realita. To, čo je najlepšie pre jedného partnera, môže byť pre druhého ťažko prijateľné. Často, až keď deti vyrastajú, partneri zisťujú, aké veľké názorové rozdiely na výchovu a komunikáciu s deťmi majú. Neskôr sa hádajú, zahanbujú a obviňujú sa z chýb, čo neprospieva ich vzájomnému vzťahu ani deťom samotným.

Ak rodič koná podľa svojho najlepšieho vedomia, kritiku svojho partnera bude zrejme prijímať s nevoľou. Presadzuje ten typ výchovy, ktorému dôveruje alebo ten, ktorý uplatňovali jeho rodičia, aj keď nemusí byť práve tým najlepším.

Rodina

Keď partneri nesúhlasia s metódami toho druhého, je treba o tom hovoriť, pokiaľ možno bez prítomnosti detí, v pokoji a s trpezlivosťou.

Keď nastanú situácie, kedy nesúlad rodičov vyústi do konfliktu, ktorý je treba riešiť okamžite, bude pre deti veľmi užitočné, keď budú svedkami toho, ako sa dá vzniknutý konflikt riešiť. Pre deti bude poučné, keď uvidia, že aj rodičia môžu mať rozdielne názory, a aj napriek tomu sa vedia dohodnúť.

Žiadny rodič si neželá byť pred deťmi ponižovaný druhým partnerom, lebo sa to priamo dotýka jeho postavenia v rodine aj jeho autority voči deťom. Keď však svoj nesúhlas s partnerom vyjadríme v pokoji a s rešpektom, má to úplne opačný účinok. Stačí jednoducho povedať: „V tomto s vaším ockom nesúhlasím, ale rešpektujme jeho rozhodnutie.“ Alebo „Deti, chápem vaše rozhorčenie, ale urobte to, prosím tak, ako vás o to požiadala vaša mama.“ Alebo „Môže sa vám to zdať zbytočné, to však neznamená, že môžete byť drzí k svojej mame,“ či „Nepovažujem za správne kupovať takéto drahé veci, ale ak ste sa s oteckom už dohodli, nebudem do toho zasahovať.“

Pre partnerov je oslobodzujúce, keď sa môžu spoľahnúť jeden na druhého, keď vedia, že ich partner podrží, ak jednajú skratovo alebo urobia chybné rozhodnutie.

Každý by mal vedieť, že ten druhý koná najlepšie, ako vie. A aj keď možno existuje vhodnejšie riešenie, zdroje, ktoré má v danej chvíli k dispozícii, mu skrátka neponúkajú inú možnosť. Partner, ktorý vystupuje v celej situácii ako nestranný pozorovateľ, nie je zaťažený emóciami, si v danom okamihu dokáže lepšie vysvetliť dôvod nevhodného správania dieťaťa, a preto často vidí chybný prístup svojho partnera. Obaja rodičia by mali fungovať ako tím. Keď jeden rodič vidí, že jeho partner pod vplyvom emócii stráca kontrolu nad celou situáciou, vie byť nápomocný a môže svojím nadhľadom vzniknutú situáciu upokojiť. To neznamená, že bude kriticky hodnotiť správanie svojho partnera, iba citlivo prevezme velenie, aby sa situácia ešte viac nevyhrotila.

Pre všetkých rodičov je veľkou výhodou, keď sú otvorení procesu učenia. Výchova je o hľadaní porozumenia s každým dieťaťom, o regulácii vlastných emócií a o prispôsobení očakávaní. Keď sa spôsob výchovy jedného partnera javí ako efektívnejší, druhý to od neho môže odpozorovať. Tu je však potrebné potlačiť vlastné ego.

Keď jeden z partnerov odmieta výchovné metódy toho druhého, lepšie než zavaliť ho kritikou, je byť mu príkladom, ako účinnejšie riešiť náročnejšie situácie. Partneri by sa mali zhovárať o tom, čo im pri výchove funguje a spoločne hľadať riešenia tam, kde výchova zlyháva. Rodičia potrebujú byť flexibilní. Aj keď sú ich presvedčenia a zásady o výchove veľmi pevné, je treba ich meniť alebo aspoň prispôsobiť, ak nefungujú.

Problematickejšia situácia je v rodinách, kde spolu partneri komunikujú obmedzene alebo spolu nekomunikujú vôbec. V najkrajnejšom prípade spolu komunikujú cez svoje deti. Sú, bohužiaľ, prípady, kedy sa spôsob výchovy stáva nástrojom moci alebo vydierania partnera. Deti sa tak ocitajú uprostred vzájomného boja rodičov a miesto toho, aby sa o nich mohli oprieť, naučia sa ich využívať. V podstate robia to, čo vidia u svojich rodičov.

Dôležitá je vzájomná dôvera medzi partnermi či expartnermi. Tam, kde je dôvera, tam je aj snaha dohodnúť sa. Aj keď sa jeden z partnerov cíti zranený, podvedený a plný bolesti, mal by sa pokúsiť svoje deti pred týmito pocitmi chrániť. Možno práve snaha o vytvorenie bezpečného prostredia pre deti mu pomôže lepšie sa vyrovnať so zložitou životnou situáciou.

Ak medzi expartnermi neexistuje možnosť nájsť spoločnú reč pri výchove detí, zväčša si každý z rodičov zavedie svoje vlastné pravidlá, ktoré platia, keď má dieťa vo svojej starostlivosti. Aj keď jeden rodič dieťa rozmaznáva, zahrnuje ho rôznymi darčekmi a zanedbáva správnu životosprávu, druhý rodič nemusí podľahnúť tomuto prístupu a môže sa držať svojich zásad a hodnôt. Dieťa si zvykne, že to čo platí u ocka, neplatí u mamy a naopak. Akokoľvek je materiálne zabezpečenie pre dieťa lákavé, postupom času môže uprednostniť iné hodnoty, ako je pocit bezpečia, uznania a spolupatričnosti, ktoré mu poskytuje druhý rodič.

Dieťa však potrebuje oboch rodičov, a preto je v jeho záujme, aby sa partneri vzájomne neohovárali, aby sa rešpektovali a vytvorili tak pre dieťa pevnú pôdu pod nohami. Dieťa potrebuje dospelých rodičov, aby mohlo ostať dieťaťom. Ak sa rodičia správajú ako deti, z detí sa často predčasne stávajú dospelí. Dospelí, ktorým však bude v živote navždy niečo chýbať.