Náš hlas zrkadlí naše emócie
Zažili ste situáciu, keď ste sa spýtali blízkeho človeka ako sa cíti, a on vám odpovedal, že sa má dobre? No napriek jeho jednoznačnej odpovedi, ste zachytili niečo, čo váš úsudok spochybnilo? Všimli ste si zmenu v jeho hlase, postrehli smútok či nevôľu ďalej sa rozprávať? Nemýlili ste sa. Hlas je totiž dôležitý indikátor určovania citového rozpoloženia každého človeka a je dôležitejší než význam samotných slov. Preto veľmi zjednodušene môžeme povedať, že to čo hovoríme je dôležité, ale ešte dôležitejšie je, akým spôsobom to hovoríme.
Najcitlivejšie na hlas svojich blízkych reagujú deti. Matkin prívetivý hlas bol prvý hlas, ktorý sa dieťaťu prihováral ešte v období prenatálneho vývinu a od tej chvíle sa stal jeho duševnou potravou. Každé dieťa si želá počuť šťastný hlas jeho rodičov.
Raz jedna dcérka povedala svojej mame: „Mami, keď ma v noci zobudíš na liek a budem plakať, ty ma najprv upokojíš a ja potom liek zjem.“ Deti očakávajú od rodičov, že budú utíšené. V noci sa spoliehajú na láskavého rodiča, ktorý sa mu prívetivo prihovorí a naplní jeho potreby a dieťa nemusí ani otvoriť oči.
Náš hlas ovplyvňuje naše deti, a preto vám ponúkame pár zaujímavostí:
- Bábätká ešte nerozumejú konkrétnemu významu slov. Reagujú na známe farby hlasov, na upokojujúce tóny, tíšenie a matkin spev.
- Matkin príjemný hlas poskytuje dieťaťu prístav pokoja, keď je stratené.
- Aj v kritickejších situáciách je pokojný hlas a ubezpečenie rodiča, že všetko je v poriadku, dôležitý stavebný nástroj zdravých základov vyrovnanej osobnosti dieťaťa.
- Hlas je najvariabilnejší zvukový nástroj človeka a je indikátorom naladenia rodiča voči dieťaťu, ale aj dieťaťu voči rodičovi.
- Dieťa už od narodenia citlivo reaguje na hádky rodičov, aj keď nerozumie konkrétnym slovám. Rodičia by si mali uvedomiť, že každý ich nepríjemný zvukový prejav sa bytostne dotýka ich dieťaťa, ktoré nasáva energiu, ktorú rodičia medzi sebou vysielajú.
- Ak rodič diskutuje s vážnosťou alebo vyvodzuje dôsledky prehrešku dieťaťa, mal by uvedomele dbať na to, akým spôsobom informáciu sprostredkuje. Cez krik a hnev veľakrát dobre mienená rada ostane zabudnutá a dieťa si zapamätá len to, že mama alebo otec sa na nich hnevali.
- Deti si vyberajú obľúbených učiteľov podľa príjemného hlasu a priateľskej atmosféry, v ktorej sa cítia bezpečne. Tí ukričaní nie sú obľúbení.
So staršími deťmi, ktoré kričia, plačú alebo odvrkujú to môže byť zložitejšie, ale v prvom rade je potrebné uvedomiť si, že dieťa nám cez svoj prejav oznamuje, že sa necíti dobre. Preto skúsme:
- Dopriať mu čas, aby sa upokojilo.
- Upokojiť ho našim pokojom.
- Ponúknuť rozhovor.
- Aj nepríjemné veci vyslovovať pokojne a bez zvýšeného hlasu. Dieťa sa nevie otvoriť prijímaniu dobre mienených rád v nepriateľskej atmosfére.
Hlas druhého človeka je pre nás nadstavbou informácie či človek, s ktorým sa rozprávame, sa cíti alebo necíti dobre. Preto, ak chceme precítiť pocity druhého, je potrebné všimnúť si, akým hlasom sa k nám prihovára. Dobrou radou je, nebrať si prejav druhého človeka osobne, ale chápať ho ako výpoveď jeho momentálneho citového rozpoloženia.
Veríme, že vám tento článok pomohol. Záleží nám, aby ste rozumeli deťom, ale aj sebe.
