Prežívate ťažké obdobie so svojím tínedžerom?
Asi každý z nás sa v minulosti dostal do konfliktu so svojím tínedžerom alebo dospievajúcim. Teraz sme sa však nie vlastnou vinou ocitli v situácii, kedy sa vzájomné spory môžu hromadiť. Nám i deťom chýba životná dynamika, odreagovanie, obľúbené rituály a spoločnosť blízkych ľudí mimo vlastnú rodinu. Dospelým chýbajú priatelia a kolegovia, deťom kamaráti z krúžkov a spolužiaci. V niektorých rodinách vládne také napätie, že by sa dalo krájať. Ak patríte k tým, ktorí nevedia obnoviť vľúdnu komunikáciu so svojím dieťaťom, možno by vám pomohlo, keby ste dali svojmu kritickému a kritizujúcemu rodičovi, ktorý sa vo vás ukrýva, načas pohov. Prospelo by to vám aj vášmu dieťaťu. Hnev a smútok sa dajú zamaskovať len ťažko a aj keď ste možno presvedčení, že navonok vystupujete pokojne, dieťa vaše rozpoloženie vycíti z vašich gest aj z tónu hlasu. Možno si poviete, že máte na svoj hnev veľa dôvodov, lebo vaše dieťa nie je dosť zodpovedné, pravdovravné, slušné... A možno máte aj pravdu. No hnev vám tieto nedokonalosti vyriešiť nepomôže. Ak chcete u dieťaťa obnoviť spoluprácu, potrebujete si nanovo vybudovať vzájomnú dôveru.
Hnev plodí hnev, napätie plodí napätie a takto by sme mohli pokračovať. To našťastie platí aj pre pozitívne stavy. Preto, ak chcete odohnať zlú náladu, hnev, či zlosť, potrebujete ich vytesniť pohodou a radosťou aspoň z toho, z čoho sa môžete aj v tejto nevľúdnej dobe tešiť. Porozprávajte sa so svojím partnerom alebo partnerkou o tom, že by bolo vhodné odložiť načas hnev, dohováranie, moralizovanie a poúčanie, možno aj výchovu samotnú. Vaše nespokojné dieťa sa určite za týždeň či dva nezvlčí, ani mu tento čas nebude chýbať v jeho vývoji. Možno naopak! Porozprávajte sa so svojím tínedžerom o rodinných pravidlách a počas toho sa zaujímajte aj o jeho potreby, radosti a trápenia. Do jeho reči nevstupujte a dobre počúvajte bez hodnotenia. Prijmite všetky jeho pocity a vyjadrite pochopenie.
Prečo by práve niečo také malo pomôcť? Porozmýšľajte, čo by si teraz asi prial váš tínedžer alebo dospievajúci. S najväčšou pravdepodobnosťou, aby boli jeho rodičia na druhej strane zemegule alebo aspoň na druhej strane okresu. Verte, že toto si prajú aj staršie deti z rodín, kde rodinné vzťahy fungujú na jednotku. Netreba v tom hľadať nejaký hlbší dôvod. To, čo teraz deti potrebujú, sú ich rovesníci. Rodičov sa už nasýtili dostatočne. Na druhej strane, my dospelí berieme svoju rodičovskú úlohu s najväčšou vážnosťou, a preto deti vedieme k zodpovednosti, poriadkumilovnosti, zdravému životnému štýlu a teraz aj opatrnosti a izolácii. Strážime ich, kontrolujeme ich a vieme o každom ich kroku ako nikdy predtým. Túžia po slobode, po voľnom pohybe, po spontánnosti a zážitkoch.
No, taká je situácia a treba ju prijať. Nie je toho veľa, čo teraz na posilnenie vzájomného vzťahu môžete urobiť, ale ak máte doma naozaj veľmi dusno, je treba urobiť aspoň to, čo sa dá.
Vaše požiadavky na tínedžera sú určite oprávnené. Mal by si plniť svoje školské povinnosti, mal by po sebe upratovať, mal by pomáhať, chodiť von aj relaxovať. Mal by tráviť nejaký čas bez elektroniky a tiež dostatočne spať. Aj keď deti dodržiavajú pravidelný režim, dostali sa do nepríjemného stereotypu. Každý deň je rovnaký, tie isté povinnosti, tá istá zábava, tie isté požiadavky, tie isté pripomienky.
Kritizujúci rodič poskytuje dieťaťu spätnú väzbu, že niečo nerobí tak, ako si on predstavuje. No, tínedžer často toto kritizovanie chápe, ako svoju nedostatočnosť či neschopnosť. Získava pocit, že v neho rodič neverí, čo nepridáva na dôvere. Aby vás váš tínedžer počúval, potrebuje, aby ste s ním hovorili ako s dospelým. On sa síce často ako dospelý nespráva, aj tak je však nevyhnutné, aby ste mu prejavovali rešpekt. Rešpekt sám o sebe vyvoláva pocit úcty a spolupatričnosti, a to je presne to, čo by mohlo husté ovzdušie vašej domácnosti trochu rozriediť. Ak na týždeň prižmúrite očko nad neporiadkom v izbe, odpustíte si otázky na adresu školských povinností, nebudete pripomínať domáce povinnosti, ani kritizovať hranie na počítači, uľaví sa celej rodine. Je dobré vedieť, že nejde o rezignáciu rodičov. Iba o ponechanie zodpovedností tomu, komu patria. Vôbec to neznamená, že máte svojho potomka ignorovať. Naopak, ste radi, že ho vidíte. Zaujímajte sa o to, ako sa vyspal, aký má deň, čo robia jeho kamaráti, ako sa mu darí v počítačovej hre a či by nevybral nejaký film, ktorý by ste si mohli spoločne pozrieť. Ak vám napadne nejaká pripomienka alebo kritika, prehltnite ju. Pamätajte, váš kritizujúci rodič na čas onemel. Výnimkou je drzé správanie dieťaťa, ktoré si vyžaduje láskavú, ale okamžitú reakciu. Počas týždňa sa usmievajte a uvedomujte si, ako sa pri tom cítite. Pozorujte, ako sa asi cíti vaše dieťa. Možno po týždni zistíte, že je vám takto lepšie, že sa váš syn chce rozprávať alebo, že vaša dcéra sama od seba upratala kuchyňu alebo dokonca celý byt. Možno mal váš tínedžer po dlhom čase pocit, že mu rozumiete, keď ste pri večeri prehodili, že aj vám sa cnie po kávičke s kamarátkami a ocino sa už nevie dočkať, kedy sa oblečie do športového a vyrazí s chlapmi na basket.“
Je možné, že si po čase uvedomíte, že svojho kritického rodiča až tak často nepotrebujte. Že sa viete so svojím tínedžerom celkom dobre dohodnúť, ak necháte niektoré kompetencie na neho, aj keď ich robí inak, než by ste si želali. Niekedy je pre rodiča najťažšie nechať svoje dieťa učiť sa zo svojich chýb. Privysoké očakávania často bránia vidieť dieťa v tom lepšom svetle a hnev bráni rozumieť jeho pocitom. Dieťa bude také, ako o ňom rozmýšľame, preto pozor na naše predstavy.
