Rodič diplomat alebo ako vyjednávať s dieťaťom

Niekto by mohol namietať, že s dieťaťom sa nevyjednáva. Dieťa má dospelého počúvať, príliš nediskutovať a robiť, čo sa mu povie. No, ak chceme viesť dieťa k rozmýšľaniu, samostatnosti a zodpovednosti, nemali by sme po ňom chcieť, aby robilo všetko tak, ako to chceme my, dospelí. Chce skúšať, má svoje potreby, názory, priority, no i horšie dni, na ktoré má právo. Rovnako ako my, dospelí, máme na dieťa oprávnené požiadavky, chceme ho niečo naučiť, ochrániť, a preto potrebujeme jeho spoluprácu.

Spolupracovať však neznamená jednostranne riadiť, ale spoluvytvárať, naladiť sa na seba a rešpektovať sa, či už ide o vzťah, spoločný zážitok alebo výtvor. Spolupráci sa však musí dieťa najprv naučiť. Na prvom mieste sú jeho potreby, ktoré sa snaží stoj čo stoj uspokojiť, preto sa občas ocitáme v náročných situáciách. V mene rešpektu k svojim blízkym, túžby po pokojnej atmosfére a snahy ísť dieťaťu dobrým príkladom, potrebujeme disponovať určitou dávkou trpezlivosti a diplomacie.

Slovník vykladá význam slova diplomat ako niekoho, kto sa vyzná v zaobchádzaní s ľuďmi. Inými slovami je to človek obratný vo vyjednávaní. Diplomat koná diplomaticky čiže takticky. V mnohých oblastiach koná až manipulatívne, no v kontexte rodičovstva by som takto neuvažovala.

Diplomatický rodič pozná svoje dieťa, pozná seba a snaží sa presadiť určitý ciel vľúdnym spôsobom a najmä s ohľadom na dieťa. Snaží sa pochopiť, prečo dieťa napríklad nechce ísť do škôlky, no súčasne si uvedomuje svoju zodpovednosť priviesť dieťa včas.

Mnohí rodičia riešia takúto situáciu intuitívne hravo s riadnou dávkou kreativity. Prirodzene chápe, že dieťa chce z nejakého dôvodu ostať doma alebo má dokonca strach ísť do škôlky. Snaží sa hľadať cestu, ako udržať situáciu pokojnú a súčasne splniť svoju misiu motivovať dieťa k odchodu z domu.

Ponúka sa nám pritom veľa možností:

• závody v obliekaní – kto bude skôr oblečený,
• počítanie červených áut na ceste do škôlky,
• rozprávanie sa s psíkmi,
• meranie času – ako dlho trvá cesta do škôlky,
• spoločná cesta do škôlky so spolužiakom z triedy,
• zmena trasy alebo spôsobu dopravy – na kolobežke,
• na každý deň sa dá vymyslieť zaujímavé spestrenie.

Dieťa potrebuje vedieť, že mu rodič rozumie. Uznajte preto jeho pocity a povedzte mu, že ani vám sa niekedy nechce ísť do práce. Naučte ho stratégiu, že „Nechcem ísť do škôlky, lebo...“  môže zmeniť na „Chcem ísť do škôlky, lebo...“.

Ukážte mu, ako to robíte vy

Najprv sa mi nechcelo ísť do práce, lebo by som si radšej čítala vo vyhriatej posteli. Nechcelo sa mi tlačiť sa s ľuďmi v autobuse, ani sedieť osem hodín pri počítači. Rozhodla som sa však, že moje nechcenie zmením na chcenie. Teraz sa už teším do práce, lebo pripravujem zaujímavý projekt. Stretnem sa so svojou milou kolegyňou a spoločne pôjdeme na obed. Veľmi sa teším, až sa po škôlke zastavíme na ihrisku, kde sa určite stretneme s niekým, koho poznáme.

Je dôležité presmerovať dieťa od toho, čo nemá rado k tomu, čo sa mu páči.

Čo sa stane, ak sa situácia vyhrotí a na scénu prichádza rodičovský hnev?

Dieťa si spojí odchod do škôlky so zlými zážitkami a nabudúce môže mať ešte menšiu ochotu spolupracovať. Bude sa cítiť nepochopené a strácať dôveru k rodičovi, od ktorého by očakávalo, že mu bude rozumieť a bude na jeho strane. Asi každému rodičovi sa občas stane, že mu, ako sa vraví, prasknú nervy a prestane sa ovládať. Aj dospelí majú svoje potreby, priority, dôležité stretnutia aj zlé dni.

Čo ak sa rodič prestane ovládať?

• Rodič by nikdy nemal svoj hnev zvaľovať na dieťa, aj keď môže byť jeho príčinou. Je vždy na rodičovi, či sa nechá vytočiť alebo sa mu podarí situáciu zvládnuť s nadhľadom vyrovnaného dospelého.
• Ak sa situácia predsa vyhrotí, rodič by sa mal za svoje nezvládnuté správanie dieťaťu ospravedlniť. Stáva sa tak pre dieťa autentickejším a bude preň ľahšie takéto správanie pochopiť a odpustiť. Samozrejme, ak nie je na dennom poriadku.
• Tým, že rodič popíše svoje prežívanie, svoj hnev, učí dieťa, ako môže v podobných situáciách popísať svoje emócie, čím sa ich učí ovládať.
• Rodič môže navrhnúť, ako podobné situácie budú riešiť nabudúce. Tým ponúka nové stratégie sebe aj dieťaťu.

Ako deti rastú, samy sa stávajú vynikajúcimi diplomatmi a ich vyjednávacie schopnosti nás často dokážu doslova odzbrojiť. Nemajme im to za zlé, no na druhej strane si zachovajme zdravý úsudok v tom, kam až necháme deti vo vyjednávaní zájsť. Nemali by sme sa nechať tlačiť do kúta, ale asertívne deťom, najmä tínedžerom a dospievajúcim, vysvetliť, že o určitých veciach diskutovať nebudeme, lebo sú pre nás z akéhokoľvek hľadiska absolútne zásadné.

Aj keď si niekedy vyslúžime vzdor dieťaťa, potrebujeme si stáť za svojím „nie“.

Ako povedať diplomaticky nie?

• Láskavo – mať pod kontrolou tón hlasu a mimiku tváre.
• S porozumením – „Je mi to ľúto, no musím povedať nie“.
• S vysvetlením – „Rád by som ti vysvetlil, prečo hovorím nie.“
• S empatiou – „Viem, že si sklamaný. Chápem tvoj hnev.“
• S nádejou – „Verím, že nabudúce budem môcť povedať áno.“
• So želaním – „Keby som tak mohla povedať áno.“
• S podmienkou – „Ak sa ti podarí upratať si izbu, môžeš ísť.“
• S rozvahou – „Veľmi sa mi to nepozdáva, no budem o tom ešte rozmýšľať.“
• S vyhranením – „Toto je a vždy bude pre mňa absolútne neprijateľné.“

Diplomatické správanie nie je ničím iným ako vľúdnym a priamym vyjadrením svojich pocitov, názorov a potrieb v komunikácii s inými ľuďmi. Dalo by sa prirovnať k asertívnemu správaniu – schopnosti komunikovať bez manipulácie, agresivity či pasivity. Diplomaticky vieme vyjadriť súhlas, nesúhlas, žiadosť aj kritiku.

Je poľutovaniahodné, že práve tam, kde by malo byť diplomatické správanie absolútnou samozrejmosťou, najviac chýba. To, že sú naše deti v správaní často neobratné, svedčí o tom, že sa diplomacii stále len učia alebo nasledujú nevhodné vzory dospelých.

Buďte rozhodní a zároveň láskaví. Stojte si za svojimi presvedčeniami. Ukazujte deťom, ako sa vyjednávajú podmienky v súlade s vlastnými hodnotami a súčasne s rešpektom k ich prianiam a potrebám. Vysvetľujte dieťaťom, že vnímate ich túžby, no zároveň očakávate, že ony budú rešpektovať vaše rozhodnutia, keďže vychádzajú z bohatších skúseností, ale tiež z obáv. Aj kompromis je súčasťou diplomatického rodičovstva.

***

Máte pochybnosti o tom, či vychovávate svoje dieťa správne?

Ďalšie články na rôzne výchovné témy nájdete tu: https://www.edual.sk/clanky

Cesta do nášho e-shopu s knihami pre rodičov vedie tadiaľto: https://www.edual.sk/pre-rodicov