Rozmýšľali ste niekedy nad tým, akým chcete byť otcom?

Ak ste mali v detstve to šťastie a našli ste vo svojom otcovi dobrý vzor, dostali ste do vienka nenahraditeľný dar. Ak patríte medzi tých mužov, ktorí nemajú na svojho otca práve najlepšie spomienky, budete pravdepodobne presne vedieť, akým otcom byť nechcete.

Nebudem svoje dieťa biť, nebudem naňho kričať, nebudem ho ustavične kritizovať, nebudem ho ponižovať....

Uvedomiť si, akým otcom nechcete byť, je veľmi dôležité. Dôležitejšie však je, uvedomiť si, akým otcom byť chcete. Ak ste nenašli dobrý vzor ani v učiteľovi, trénerovi, dedkovi alebo strýkovi, môže byť pre vás predstava dobrého otca trochu abstraktná. Dobré vzory treba hľadať. Bolo natočených veľa filmov a napísaných veľa príbehov o otcoch, ktorí by sa pre vás mohli stať správnym vzorom. Vaše deti však nepotrebujú neomylných hrdinov. Potrebujú otca z mäsa a kostí, ktorý sa bude niekedy i hnevať,  možno zvýši hlas, môže sa mýliť a nebude dokonalý. Potrebujú však aj otca, ktorý sa vie ospravedlniť, vie svoje dieťa vypočuť, vie mu poradiť, aj ho povzbudiť.

Pre tých mužov, ktorým sa takejto vľúdnej pozornosti nedostávalo, a naopak, mali prebytok tej negatívnej, sa môže zdať rola otca ešte náročnejšia. Spôsob komunikácie, ktorý prijímali počas celého detstva, sa nedá len tak nahradiť iným. Keď však prijmete rozhodnutie a odhodlanie urobiť zmenu, každodenným tréningom ústretovej komunikácie a regulácie vlastných emócií vytvoríte nové spojenia mozgových buniek. Aj keď sa možno budú deň čo deň vynárať staré vzorce správania, ktoré sú zakódované hlboko vo vás, oplatí sa nevzdávať sa. Iba zmenou správania a jeho každodenným opakovaním vznikajú nové vzorce. Táto zmena stojí za námahu pre vás, aj pre vaše dieťa.

Hovorte s deťmi o svojom detstve. Rozhovory prispôsobte veku dieťaťa a dávajte pozor, aby ste ich priveľmi nezaťažovali. Majú prirodzenú schopnosť empatie a budú vám chcieť porozumieť.

Ak ste si v detstve nerozumeli so svojím otcom, neživte v sebe hnev. Životné okolnosti ho zaviedli na jeho cestu a keby vedel konať lepšie, určite by tak urobil. Vy teraz máte možnosť zmeniť nastavenie svojej mysle a dopriať svojmu dieťaťu radostné detstvo. Naučte sa ospravedlniť za svoje správanie, keď sa vám práve nedarí. To nie je slabosť, je to ľudskosť. Zahoďte ego superotca, superhrdinovia patria do rozprávok. Rozprávajte sa s deťmi, keď sa vám niečo nepáči, aby ste mohli pochopiť ich konanie. Keď ste nahnevaný, spravte si čas na upokojenie, lebo hnev bráni rozumu vidieť situáciu očami dieťaťa. Aj keď ste veľmi zaneprázdnený, robte drobné prekvapenia. Nezaberú vám veľa času, ale pomôžu vám udržiavať spojenie s vaším dieťaťom. V predstavách si modelujte, ako by ste zareagovali, keby by vám dieťa nehovorilo pravdu alebo keby nezvládlo svoje emócie, alebo keby vás zahanbilo. Majte na pamäti, že žiadne materiálne zabezpečenie nemôže dať vášmu dieťaťu viac ako istota, že je milované, prijaté a že ste tu preňho, keď vás potrebuje.

Zvážte, aký odkaz chcete zanechať vo svojej dcére alebo vo svojom synovi.

„Ocko bol super, všetci kamaráti mi ho závideli.“

„Pamätám si na ockov bozk, keď ma v noci chodieval zakryť.“

„Vždy, keď som sa chcel ísť s ockom hrať, potreboval si ísť ľahnúť.“

„Keď bol otec na služobnej ceste, posielal mi vtipné sms-ky.“

„Často som sa bál prísť domov, keď som dostal zlú známku.“

„Nech som robila čokoľvek, vždy to podľa môjho otca mohlo byť ešte lepšie.“

„Môj ocko bol prísny, ale spravodlivý. Raz chcem byť ako on.“

„Často som chcel odísť z domu. Vôbec sme si s tatom nerozumeli.“

„Miloval som, keď som vyhral v nejakej hre. Ocko ma potom naháňal po dome a šteklil ma.“

„Vždy, keď som vybafla na ocka, predstieral, že sa zľakol, aby mi urobil radosť.“

„Môj otec bol vážny a ustarostený, ale vždy si našiel čas, aby za mnou prišiel do izby a opýtal sa, ako sa mám a či niečo nepotrebujem.“

„Ja nikdy nebudem kričať na svoje deti. Otec na nás stále kričal.“

„Otec ma naučil, ako sa správať k ženám. Hovorieval, že mama je náš poklad.“

„Vždy, keď na mňa otec zakričal, po chvíli sa mi ospravedlnil: „Prepáč, veď my to vieme aj bez kriku.“

„Otec mi nikdy nepovedal, že ma ľúbi, a ja som aj tak vedela, že ma ľúbi.“