Súrodenecké konflikty - mali by sme do sporov detí zasahovať?

Unavuje vás stále vysvetľovať svojim deťom, ako sa k sebe majú správať? Strácate trpezlivosť pri opätovnom počúvaní žiarlivých scén o tom, že ten druhý má niečoho viac nebo má niečo lepšie? Bijú a naťahujú sa vaše deti o hračky, o hry a oblečenie a vás nebaví stále ich napomínať?

Hádky medzi súrodencami sú súčasťou každej rodiny. Príčiny konfliktov bývajú rôzne. Môžu sa líšiť v závislosti od toho, či sa jedná o dievčatá alebo chlapcov, o malý alebo väčší vekový rozdiel aj od počtu detí v rodine. Súrodenci sa medzi sebou učia komunikovať, hájiť svoje práva a presadzovať svoje potreby.

Mali by sme do ich sporov zasahovať alebo si nemáme všímať nekonečné súrodenecké hašterenie?

Nevšímať si to, by nemalo význam. Každá rodina predstavuje určitý mikrosystém, ktorý je obrazom spoločnosti. V každej spoločnosti existujú pravidlá pre správanie. Takisto v každej rodine by mala existovať sústava pravidiel pre správanie a mala by obsahovať stanovené práva a povinnosti všetkých členov rodiny. Rodičia nie sú iba zabezpečujúce, ochraňujúce , milujúce a láskavé bytosti. Sú tiež autoritami, tvorcami pravidiel a občas / keď niečo s pravidlami a ich dodržiavaním nie je v poriadku/ i tými, ktorí vyvodzujú dôsledky. Je teda aj dôležité, keď sú rodičia v tvorbe a uplatňovaní pravidiel jednotní a dôslední, aby sa zamedzilo manipulácii alebo psychickému vydieranie jedného z nich. Preto je vhodné, aby sa na riešení konfliktov medzi súrodencami podieľali obaja rodičia.

Príčin súrodeneckého hašterenia môže byť viac. Najčastejším dôvodom je súrodenecká žiarlivosť, keď sa deti týmto spôsobom snažia zabezpečiť si pozornosť zo strany jedného alebo oboch rodičov. Niekedy je dôvodom vzdorovitosť alebo snaha o uplatnenie svojich očakávaní a slobodného rozhodovania. Inokedy je to snaha o overenie si svojej sily, alebo len túžba po vlastníctve nejakej veci.

Spôsob riešenia konfliktov je rozličný, typický pre každého, individuálny a závisí od mnohých okolností / druh konfliktu, psychická vyspelosť účastníka konfliktu, naučené skúsenosti s riešením konfliktov, situácia v ktorej konflikt prebieha a pod./.

Dôležitá pre riešenie konfliktov v rodine je rodinná atmosféra, kde dieťa získava skúsenosť aj v sebaovládaní, tolerancii, sebaúcte, uplatňovaní slobody a iných vlastností osobnosti.

Čo by mohlo pomôcť?

Každé dieťa by malo mať vytvorený svoj individuálny priestor, o ktorý sa stará a v ktorom má možnosť stanoviť a uplatňovať svoje pravidlá. Vhodné bude vytvorenie pravidiel pre používanie vecí. Každý by mal byť vlastníkom svojich hračiek, hier, ale i odevov, kozmetiky a pod. Každý má mať zodpovednosť za ich používanie a maximálne sa podieľať i na ich udržiavaní v poriadku. Je možné si veci požičať, ale za presne určených podmienok zaobchádzania s nimi. Súrodenci si môžu veci vzájomne darovať, ale vždy je potrebné vedieť, kto je ich majiteľom. V prípade spoločného vlastníctva / knihy, stavebnice, počítač / pomôže, keď si deti vopred dohodnú deň a čas používania.

Je potrebné mať vytvorený systém riešenia sporov založený na spravodlivom posúdení a riešení konfliktu a na neuprednostňovaní jedného súrodenca pred druhým. V situáciách, keď spolu deti nechcú komunikovať, je vhodné ich k tomu nenútiť. Rodič môže byť vtedy vo funkcii mediátora – urovnávateľa sporu, ktorý sa správa tak, aby riešenie nebolo v prospech len jednej zo strán. Je dôležité problémy a konflikty riešiť v čo najkratšom čase. Vyžaduje to aj dôslednosť v dodržiavaní stanovených pravidiel a dohovorov. Niektoré pravidlá alebo dohovory si môžu deti upraviť do podoby zmluvy a jej plnenie preberať spolu s rodičmi. Ak sa to všetko deje v láskyplnom podpornom prostredí rodiny, spory a škriepky ustupujú a nastupuje proces, v ktorom sa členovia rodiny stávajú tolerantnejšími a ovládať umenie tolerancie je cennou devízou pre život každého z nás.