Výrastkovia a darebáci. Ale prečo?
Po prečítaní článku na webe, zväčša nevenujem pozornosť komentárom pod ním. Zoberiem si z článku to, čo má pre mňa osobne význam, či už je to nová, zaujímavá informácia alebo iný pohľad. No pri článkoch venovaných dnešnej mládeži, si komentáre rada prečítam. Zaujíma ma totiž, aké názory na túto tému zaznievajú. Z opatrných alebo pochvalných komentárov sa často vyvinie diskusia, v ktorej sa účastníci vzájomne osočujú a obhajujú svoje vyjadrenia, ktoré vyplývajú z ich osobných skúseností a z ich nastavenia. Na adresu mládeže sa skloňujú nelichotivé pomenovania typu výrastkovia či darebáci, pričom nahnevaní dospelí vyzdvihujú staré výchovné metódy - mlátiť, mlátiť či škoda každej rany, ktorá padne vedľa. Správanie sa dnešnej mládeže, zdá sa, vyvoláva rôzne nálady, protichodné reakcie a u mnohých až znechutenie.
Otázkou je, sú dnešné deti naozaj také nezvládnuteľné alebo niektorí rodičia, pedagógovia nezvládajú svoju rolu a namiesto, aby si tento fakt priznali a hľadali nové spôsoby, ako s nimi vychádzať, tak na ne zvaľujú všetku vinu? Čo z dieťaťa urobí podľa niektorých „výrastka“, alebo „darebáka“? Dostane sa dieťa k takému osloveniu právom?
Obdobie puberty, hormonálnych výkyvov a kolísajúcej hladiny dopamínu je náročné. No sú to ľudia, okolnosti a prostredie, ktoré formujú charakter dieťaťa.
Tak ako si dieťa vedome nevyberá svojich rodičov, starých rodičov, učiteľov, spolužiakov, kamarátov, nevyberá si ani prostredie, v ktorom vyrastá, teda aspoň do určitého veku. Mladí prijímajú to, čo im ponúka prostredie, v ktorom žijú. Používajú to, čo im deň čo deň ponúkame my dospelí. Najvychytenejšie mobilné telefóny, prístup k neovereným informáciám, hádajúcich sa politikov, filmy plné násilia, počítačové hry simulujúce vojny, prehnane drahé oblečenie. Mladí na sociálnych sieťach sledujú bohatých rovesníkov z celého sveta a inšpirujú sa celebritami, ktoré udávajú trend. Počúvajú hudbu plnú vulgarizmov, ktorú im ponúkajú opäť dospelí.
Ponúkame im, samozrejme, aj veľa hodnotných vecí, tie sú však pre nich často menej atraktívne. Podstatné je predsa zapadnúť medzi rovesníkov.
Tak ako sa v tomto divokom svete učí orientovať naša mládež, tak sa v ňom učíme orientovať aj my dospelí. Generácia rodičov a iných výchovných autorít, ktorá by vychovávala digitálne deti tu totiž ešte nebola, a preto sa nemáme od koho učiť. Skúšame, vyjednávame, vylaďujeme a učíme sa. Deti v tomto veku sa inšpirujú najmä svojimi kamarátmi, takže sa podivný životný štýl šíri rýchlosťou blesku. Aj rodiny, v ktorých boli pravidlá, úcta, slušnosť pevne zabudované, často cítia pod vplyvom okolia chvenie v základoch.
Nikde však nie je napísané, že správanie je nemenné. Mladí potrebujú iba správne vzory, zdravý prístup a dobré vedenie.
Správame sa vždy tak, ako by sme chceli, aby sa raz správali naše deti? Sme vždy zodpovední, držíme slovo, nikdy neodkladáme činnosti, do ktorých sa nám nechce? Máme vždy upratané osobné veci, jeme zdravo a chodíme spať včas?
„Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá.“ (Ivan Štúr)
Iba pevné spojenie, dôvera a roky vytváraný úprimný vzťah nám pomôže prekonať malé aj väčšie zemetrasenia. Aj keď sa nám niekedy zdá, že vplyv okolia vychováva naše deti viac, než by sme si želali, musíme veriť silným životným hodnotám, ktorých sme sa počas celého rodičovstva držali, aj keď sme mnohé z nich priberali do života postupne.
