Žiadny čas s knihou nie je márny

Kedysi naši predkovia mylne chápali čítanie ako činnosť lenivú, vzbudzujúcu dojem, že človek vlastne nič osožné nerobí. Takto si na svoje čitateľské začiatky spomínala Mária Ďuríčková, ktorej prísny otec zakázal čítať knihy. Mária si tajne nosila knihy v batôžku na pašu, kde chodila pásť husi či kravy. Nové knihy jej potajomky ukladala pod vankúš aj jej stará mama. Mária bola výbornou žiačkou a v poslednom ročníku školy prišiel za jej otcom sám pán riaditeľ a odporučil ju na ďalšie štúdia. Jej prísny otec po dlhšom váhaní súhlasil. Prišiel o jeden pár pracovitých rúk, ale vedel, že štúdia odklonia jeho dcéru od ťažkého života sedliačky a zabezpečia jej lepší život. Mária Ďuríčková mala ako prvá z ich rodiny akademickejšie vzdelanie. Stala sa učiteľkou a neskôr spisovateľkou.

Photo by Annie Spratt on Unsplash

Je vedecky dokázané, že deti, ktoré čítajú, sú úspešnejšie v akademických výsledkoch, majú väčší rozhľad, slovnú zásobu, otvorenejšiu myseľ a viac študijných možností. Ako bonus sú schopné kriticky uvažovať, analyzovať a triediť informácie.

„Kniha by mala byť guľou svetla v ruke každého z nás.“ (Ezra Pound)

S knihou v ruke sme si všetci akýsi bližší.  Výskumy ukazujú, že spoločné čítanie rodičov s deťmi priaznivo zlepšuje rodinné vzťahy. Učí deti láskavosti a tolerancii. Deti do 6 rokov sú prirodzene otvorené hre a rozprávke. Čím skôr držia deti knihu v ruke, tým lepšie, pretože čím viac slov dieťa pozná v predškolskom veku, tým ľahšie prechádza učivom v škole. Deti, ktoré nečítali, ťažšie zvládajú záplavu nových slov a nevedia si predstaviť, aký význam sa za ich obsahom skrýva. Pre takéto deti je učenie namáhavejšie v porovnaní so sčítanými deťmi, pretože musia v prvom rade dešifrovať neznáme slová ako napr. vánok, oáza, halúzka či tátoš.

Zaujímavosťou je, že ilustrovaná kniha je prvým dostupným umením, ktoré dieťa vlastní a učí dieťa popri texte vnímať aj maliarske umenie.

Ako pomôcť deťom všetkých vekových kategórii zamilovať si čítanie?

1. Knihy sú prirodzenou súčasťou nášho života a je to vidieť. Ak číta rodič, číta aj dieťa. Lepšie ako o čítaní rozprávať, je vidieť rodiča, ktorý číta vlastnú knihu. Deti vnímajú, ak mama prečíta otcovi z knihy pár riadkov, vyjadrí myšlienku, ktorá ju zaujala a doma vedú rozhovor o knihe. Je dobré mať knihy neustále na očiach, nie len v policiach, ale aj na nočných stolíkoch, komodách, ideálne v detských knižniciach poukladané prednou obálkou do miestnosti.

2. Čítať s deťmi nemusíte len večer, ale aj počas dňa v malých intervaloch. Pri malých deťoch sa každá minúta počíta, a preto je dobré mať knihu v kabelke, na stole v kuchyni. Čítať môžete v parku, pri raňajkách, na nočníku alebo cestou v aute.

3. Spoločné čítanie s malými deťmi má svoje vlastné pravidlá a často nevyzerá ukážkovo. Deti môžu odbiehať, prevracať strany, skákať do reči. Malé deti potrebujú čas a pochopenie, kým bude čítanie s rodičom vyzerať ideálnejšie. Skúste denne čítať spolu s dieťaťom minimálne toľko, koľko minút vám dá vek dieťaťa vynásobený číslom 4. Aj keď budú minúty rozkúskované na niekoľko etáp medzi ránom a večerom, nevzdávajte to. Odvádzate dobrú prácu.

4. Povedzte si, o čom čítate. Stručne ozrejmite starším deťom vhodnú myšlienku z vašej rozčítanej knihy a rovnako sa zaujímajte, o čom čítajú vaše deti. Môže to byť aj článok z čítanky, vtip, informácia z učebnice.

5. Zahrajte sa s knihami:

Na kníhkupectvo

Nedávno jedna maminka na sociálnej sieti zverejnila fotografiu svojej dcérky, ktorá sa hrala na kníhkupectvo. Maminka „zákazník“ sa pýtala svojej dcérky „predavačky“, o čom vyložené knihy sú. Dcérka stručne opísala obsah kníh, odporučila svoje obľúbené knihy „zákazníčke“, čím si trénovala prerozprávanie deja a prezentáciu svojho názoru.

Na knižný klub   

Pozvite do obývačky členov rodiny. Každý nech si donesie jednu knihu, z ktorej prečíta úryvok ostatným. Môžete si stanoviť limit, že každý číta zo svojej knihy napr. 5 alebo 10 minút. Potom sa vymeníte. Po vypočutí si úryvkov ostatní členovia rodiny povedia, ktorý úryvok bol pre nich najzaujímavejší, prípadne najvtipnejší, kto si čo zapamätal, kto z čitateľov mal najhereckejší prejav a pod. Úryvky si môžete vyberať aj podľa témy: Dnes čítame vtipné úryvky, napínavé úryvky, úryvky zo sveta zvierat a pod.

Na otvorenie knižnice

Do stredu detskej izby alebo na posteľ si vyložte pár kníh, vyhotovte si plagát o otvorení vašej knižnice (vymyslite jej názov), pripravte drobné pohostenie (prípitok, chrumky). Páskou môžete zapečatiť dvere do vašej knižnice a pásku neskôr slávnostne prestrihnete. Deti alebo vy môžete urobiť slávnostný príhovor a strávte pár minút čítaním kníh. Rodičia môžu podarovať knižnici novú knihu, z ktorej si pri tejto príležitosti môžete čítať.

6. Pri nákupoch v obchodnom centre sa zastavte v kníhkupectve. Nemusíte zakaždým odísť s knihou. Deti sa zoznamujú s ponukou kníh, prelistovaním, atmosférou a stíšením sa.

7. Neprestávajte čítať ani starším deťom. Niektorí školáci nevidia zmysel čítať, ak sa od prvých strán nedostanú k dynamike príbehu a preto je dobré prvé strany zvládnuť s rodičom. Či sa budete pri čítaní ďalej striedať, alebo budete čítať deťom iba vy, je na vašej dohode.

8. Čítanie nech netrestá.

„Dnes ideš spať bez rozprávky!“

„Za trest sa zavrieš do izby a prečítaš 10 strán!“

Toto nie je šťastné. V prvom prípade odoberieme dieťaťu vytúženú spoločnú chvíľku s rodičom, kedy je priestor na stíšenie sa, objatie a prípravu na pokojný spánok. V druhom prípade môžeme vyvolať k čítaniu a ku knihám odpor a to vlastne nechceme, však?

9. Urobte si z čítania návyk a podporujte ho aj v staršom veku. Je lepšie nastaviť školáka na pravidlo, že každý deň prečíta dve strany než raz do týždňa dvadsať. Dve strany predstavujú ľahkosť a pri rozčítaní sa, sa z dvoch strán postupne stanú štyri, zo štyroch šesť a takto sa rodí malý čitateľ. Všetko by malo ísť prirodzene a bez vynucovania zo strany rodiča. Najlepšia motivácia pre školáka je čítať pre rodiča v príjemnej atmosfére.

10. Vypínajte elektroniku najneskôr o 20:00 a vytvorte si spoločný priestor na chvíle s knihou. So staršími deťmi môžete ležať spolu pod jednou dekou a každý číta vlastnú knihu.

11. Navštevujte knižnicu. Nechajte dieťa, nech si vyberie knihy, ktoré ho zaujali. Nemusí všetky prečítať, ale bude dobré, ak si z ponuky nájde takú, ktorá ho „rozčíta“.

„Na každé dieťa existuje kniha, ktorá ho otvorí, len ju treba nájsť.“ (Zdenka Chalachanová, knihovníčka) 

Rodičia si veľmi želajú, aby ich deti vedeli kriticky myslieť, ľahko sa zorientovali v záplave informácii a boli úspešné v smere, ktorý si vyberú. Nie z každého dieťaťa vyrastie náruživý čitateľ, ale rodičia môžu svojim deťom pomôcť, aby vedeli čítať ľahko a s porozumením. Určite bude ich život pestrejší, ak otvoria svoju myseľ knihe a dovolia jej spríjemniť a obohatiť ich život o nové poznatky a obzory.