Edual
Inšpirácie pre výchovu detí
Knihy


Na logopédii pomáhame deťom nielen správne vyslovovať, ale aj správne porozumieť

29. apríl 2022 - Rozhovory - Alena Vytřísalová

Radoslava Máťašová - logopedička

Radoslava Máťašová pochádza z Kežmarku. Je absolventkou Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor logopédia. Pracuje ako logopedička v Ambulancii klinickej logopédie v Stupave pod supervíziou PhDr. Zuzany Vicenovej. Vo svojej diplomovej práci sa venovala hodnoteniu porozumenia u detí v ranom veku.
Radoslava má okrem logopédie blízko k dizajnu. Tvrdí, že vytváranie nových vecí, ktoré zútulnia domov alebo poslúžia dobrej veci, jej vždy poskytnú možnosť sebarealizácie, či už ide o vyšívanie, tvorbu letákov alebo pracovných materiálov pre deti v ambulancii. Tiež je veľkou obdivovateľkou prírody. Podľa jej slov je prechádzka v našich lesoch to najlepšie miesto na načerpanie energie a nápadov.  

 

Niekedy sa stáva, že študenti vysokých škôl nenadväzujú na odbor, ktorý vyštudovali. Čo bolo pre Vás hlavnou motiváciou, aby ste po skončení štúdia pracovali ako logopedička?

Vždy som chcela robiť prácu, pri ktorej by som bola v kontakte s ľuďmi, najmä s deťmi. Mamka je pedagóg v MŠ telom aj dušou. Ukázala mi, čo to znamená robiť prácu s láskou a byť v tom naozaj dobrá. Životom ma sprevádzalo množstvo inšpiratívnych ľudí. Aj môj manžel, ktorý bude čoskoro lekárom, je pre mňa obrovským vzorom. Preto, keď som po strednej škole pri rozhodovaní objavila odbor logopédie, už nebolo cesty späť.

Aká je Vaša náplň práce v ambulancii? Akej vekovej skupine detí sa venujete?

Našu ambulanciu navštevujú najmä detskí pacienti. Máme deti od dvoch rokov až po deti v mladšom školskom veku, prípadne dospelých pacientov. Ja som po nástupe do ambulancie dostala príležitosť sa viac venovať deťom do štyroch rokov. Preto veľká časť mojej práce spočíva v komunikácii s rodičom, vo vytváraní terapeutických plánov a, samozrejme, v realizácii samotných terapeutických sedení. Navyše sme začali poskytovať rodičom krátke vzdelávacie aktivity, na ktorých im približujeme teóriu aj priame praktické rady. Myslím si, že základom dobrej logopédie je spolupracujúci rodič, ktorý vie, čo robíme a prečo to robíme.

Čo Vás na práci logopéda najviac baví?

Komunikácia, rozprávanie, kontakt s rodičmi a deťmi. Dať deťom príležitosť objaviť krásy rozprávania a komunikácie. Ukázať im nástroj, ktorý v sebe majú a bez ktorého by boli v živote oveľa ochudobnené. Zároveň možnosť neustáleho pripomínania, aby sme sa my dospelí nikdy nezabudli pozerať na svet detskými očami.

Vo Vašej diplomovej práci ste sa venovali porozumeniu reči u detí do tretieho roku života. Môžete nám priblížiť Vašu prácu a k akým zisteniam ste dospeli?

Na prvý pohľad je logopédia zameraná na produkciu reči – na to, čo dieťa hovorí. Alebo ešte skôr na to, ako to hovorí. Krásne to môžeme vidieť na rozhovoroch rodičov – „Kedy začal rozprávať? Aké bolo jeho prvé slovo? Hovorí, ale nikto mu nerozumie. Ešte nehovorí r...“ Na opačnej strane je však porozumenie reči, ktoré nemusí byť až také zreteľné. Bez neho je však dieťa v jazyku dospelých stratené. V rámci logopédie je porozumenie jednou zo základných oblastí, ktoré potrebujeme skontrolovať, a ak zistíme problém, tak aj stimulovať. Na svojej diplomovej práci som spolupracovala s poprednou odborníčkou na detskú reč s doc. Svetlanou Kapalkovou. Overovali sme vhodnosť pôvodne nemeckej škály na hodnotenie porozumenia detí v ranom veku. Vďaka výsledkom môžeme test teraz v praxi denne používať a vieme sa oprieť o orientačné normy, ktoré sa nám podarilo získať.

Rodičia najčastejšie vyhľadajú logopéda, keď má dieťa problém s rečou. Nájdu sa aj takí, ktorí prichádzajú s obavou, že ich dieťa nerozumie všetkému, čo mu hovoria?

Občas sa to stane. Ak si rodič ako laik všimne a správne identifikuje problém – že mu dieťa nerozumie, je to väčšinou pri deťoch, ktoré majú výraznejšie narušenie. Mierne oslabené porozumenie rodič málokedy sám od seba správne identifikuje. Skôr sa mu zdá, že ho dieťa nepočúva alebo je tvrdohlavé a robí si po svojom. Nie je to však vina rodičov, je to normálne. Produkcia a reč samotná je jednoducho zjavnejšia, a preto rodič príde skôr s tým, že dieťa rozpráva málo alebo zle, než s tým, že nerozumie.

Čo znamená pojem rečová produkcia a porozumenie? Viete povedať viac o súvislosti medzi rečou a porozumením?

Porozumenie a produkcia ide v komunikácii ruka v ruke. Oba procesy majú v mozgovej kôre svoje presné zastúpenie. Jednoducho povedané, najprv sa vyvíja oblasť zodpovedná za porozumenie reči, tzv. Wernickeho oblasť – akýsi mentálny slovník, a až potom ostatné oblasti reči, ktoré majú za úlohu produkciu, teda rozprávanie. Vo vývine funguje postupnosť. Najprv slovám potrebujeme rozumieť a až potom ich hovoríme. Napríklad, 10-mesačné bábätko ešte nehovorí mama, ale vie, čo to slovo znamená. Prirodzená súvislosť je taká, že porozumenie vo vývine predbieha reč. Ale nemusí to tak fungovať v každej situácii. Predstavme si napríklad učenie cudzieho jazyka. Cudzinec nám povie vetu v angličtine a my ju zopakujeme. Produkcia by tu bola, ale je okamžite prítomné aj porozumenie danej vety? V našej praxi sa stretávame s deťmi, ktoré rozprávajú celé frázy, ale nerozumejú im. Reč im predbieha porozumenie, čo nie je dobre. Vtedy je nutná pomoc logopéda.

Čím to môže byť spôsobené a čo sa s tým dá robiť?

Na túto otázku sa nás rodičia často pýtajú. Odpoveď je taká, že to málokedy presne vieme. Môže to byť spôsobené rôznymi faktormi, ktoré pôsobia počas tehotenstva, pôrodu, krátko po pôrode. Najčastejšie ide o nedokrvenia pri pôrode, vplyv liekov, zápalov, iných ochorení matky alebo dieťaťa. Určitý vplyv má aj množstvo a kvalita podnetov, napríklad u detí zo sociálne slabšieho prostredia. Môže sa stať, že dieťa má len ťažkosti s porozumením reči. V tomto prípade hovoríme o dieťati s narušenou komunikačnou schopnosťou. No stáva sa, že ťažkosti s porozumením sú len jedným z problémov, a môže ísť o dieťatko s autizmom, Aspergerovým syndrómom, zníženým intelektom či inou neurologickou diagnózou.

A čo sa s tým dá robiť?
Na to existuje jediná odpoveď – obrátiť sa na odborníkov, ktorí sa problematike venujú. Ak má dieťa problém s porozumením reči, vyhľadať logopéda. Ak má aj iné problémy, osloviť celý tím odborníkov: psychológa, špeciálneho pedagóga, liečebného pedagóga. Cieľom tohto tímu pritom nie je len občasné diagnostikovanie dieťaťa, ale najmä terapeutická cielená stimulácia, ktorú navrhuje odborník a ktorú realizuje doma rodič s dieťaťom.

Dieťa počas vývinu dosahuje určité míľniky v oblasti motoriky, rozprávaní atď. Môžete popísať hlavné míľniky v oblasti porozumenia?

Vo vývine porozumenia rozlišujeme viaceré úrovne. Popíšem tie základné, ktoré si aj rodič môže odsledovať doma. Ako prvé sa u dieťaťa objavuje kontextové porozumenie. Môžeme ho vidieť u detí do prvého roka, ktoré rozumejú našej reči vďaka iným nejazykovým prvkom – gestám, mimike, tónu reči či samotnej situácii. Takéto dieťatko rozumie najmä kontextu situácie, nie slovu samotnému. Uvediem príklad. Dieťa sedí pri dverách, má oblečené všetko okrem čiapky, ja som kompletne oblečená. Poviem dieťaťu: „Zober si čiapku.“ Dieťa nemusí rozumieť pojmu čiapka. Rozumie skôr situácii – mama sa pozerá na čiapku. Čiapka je posledná vec na skrinke, ktorú ešte nemám oblečenú. Vonku je zima a v poslednej dobe, keď sme išli von, mi mama povedala, že si mám dať čiapku na hlavu. Nemusí to znamenať, že dieťatko dokáže v knihe ukázať čiapku, že tomu slovu rozumie.

Pri objavovaní prvých slov a ich prudkom náraste sa dieťa začne viac zameriavať na samotný význam slov. To mení charakter porozumenia. Dieťa už nepotrebuje tak veľa situačných informácií. Chápe slovo ako zástupný znak a tak sa mu začína výrazne rozširovať pasívna aj aktívna slovná zásoba. Objavuje sa porozumenie zamerané na významy slov. Tu už dieťatko rozumie pojmu čiapka, vie ju nájsť v knihe na požiadanie, vie že mama má žltú čiapku, ono červenú a že otec nemá žiadnu.

Keď pokračujeme po ceste vývinu dieťaťa ďalej, z jednoslovných výpovedí sa stávajú dvojslovné, trojslovné... Zákonite, ak chce dieťa spájať viacero slov, musí chápať ich vzájomný vzťah a tento vzťah nám v jazyku vyjadruje gramatika. Dieťa si okrem samotného významu slov začína všímať prípony, predpony, predložky, spojky, syntax... Porozumenie môžeme charakterizovať ako viac gramatické. Táto etapa je časovo veľmi dlhá. Prechádzame tu od dvojslovných spojení až po komplexné súvetia (predškolský vek, mladší školský vek). V tejto etape už dieťa rozumie aj takýmto vetám: „Povedz mi, ako sa volá oblečenie, ktoré si dávame na hlavu. Ukáž, kde si mama na obrázku kupuje čiapku.“

Predstavme si situáciu, že dieťa naučíme rozumieť slovu lev. Leva mu ukazujeme na obrázku, aj ako hračku. Dieťa už vie ukázať leva v knižke. Znamená to, že keď ho vezmeme do zoo, bude vedieť ukázať leva v klietke?

Pri porozumení je dôležitý transfer – teda zovšeobecnenie. Otázka znie, koľko rôznych levov musí dieťa vidieť, zažiť, ohmatať si, aby si zapamätalo a vnímalo správne, že to je lev v každej situácii. V ambulancii pracujeme tak, že najskôr učíme pojem na hračke – 3D predmet, ktorý si môže dieťa ohmatať, až neskôr na 2D obrázku, kde si dieťa fixuje vizuálne kľúče daného predmetu. Akonáhle ide o dieťa s diagnózou vývinová jazyková porucha s deficitmi v porozumení, očakávame, že leva v zoo bude vedieť ukázať. Teda, že bude schopné transferu – pochopí, že to zvieratko na poličke, na obrázku a v klietke je to isté. Akonáhle však ide napríklad o autizmus, kde môžu byť výrazné deficity v porozumení, je možné, že to dieťa ešte vedieť nebude. Je veľmi individuálne, koľko rôznych levov musí dieťa vidieť, ohmatať si ich, aby dokázalo ukázať na reálneho leva v zoo.

Ako prebieha vyšetrenie porozumenia u Vás v ambulancii? Je rodič prítomný na vyšetrení? Ako dlho takéto vyšetrenie trvá a čo je jeho výsledkom?

V našej ambulancii sa riadime zásadou, že rodič je partnerom logopéda. V drvivej väčšine prípadov je rodič prítomný ako pri diagnostike, tak aj na terapii. Má tak príležitosť celý priebeh vidieť, pýtať sa a lepšie tak rozumieť terapii. U malých detí používame na diagnostiku práve spomínaný nástroj z mojej diplomovej práce. Diagnostika porozumenia je súčasťou komplexnej logopedickej diagnostiky a prebieha zväčša na koberci, často prostredníctvom hry. Výhodou pri hodnotení porozumenia je, že dieťa nemusí vedieť ani jedno slovo. Postačujú neverbálne odpovede. Dieťa ukáže prstom alebo manipuluje s hračkami podľa našej inštrukcie. U detí do štyroch rokov pracujeme s predmetmi a s hračkami najmä na koberci. U starších detí už pracujeme najmä s obrázkovým materiálom za stolíkom. 

Sú rodičia niekedy prekvapení z výsledku vyšetrenia? Napríklad keď zistíte, že dieťa nerozumie tak, ako by na svoj vek malo?

Nestáva sa často, že by rodič na diagnostike zažil „šok“ a uvedomil si, že mu dieťa vlastne nerozumie. Je to skôr postupný proces počas terapie, kedy si rodič uvedomí, že ak dá dieťaťu cielenú úlohu, nepomáha mu gestami, ktoré často robíme úplne podvedome, nepomáha mu situáciou ani mimikou, tak má dieťa výrazne horší výkon. Uvediem príklad. Opýtam sa rodiča, či si myslí, že jeho dieťa rozumie predložke do. Rodič mi povie, že určite áno: „Veď keď drží v ruke obal od cukríka a ja mu poviem, aby ho dal do koša, hneď to urobí.“ Ideme si to overiť. Dám dieťaťu kocku, krabičku a hovorím mu: „Daj kocku na krabičku, daj kocku do krabičky, daj kocku pod krabičku,...“ Dieťa je často stratené, nevie čo má urobiť.

Keď posielame dieťa vyhodiť obal od cukríka do koša, dieťa je pozorné, rozumie situácii a sleduje okrem reči aj to, kam sa pozeráme alebo ukazujeme rukou. Čo iné má s tým obalom urobiť? Jasné, že patrí do koša. To však neznamená, že rozumie gramatickej predložke do. Ak predložku z úlohy vyčleníme a nedávame dieťaťu žiadne iné kľúče, tak zistíme, že jej vôbec nerozumie.

Podľa čoho si nastavujete ciele terapie?

Ciele sa vždy nastavujú podľa výsledkov diagnostiky. Opíšeme úroveň, na ktorej sa v jednotlivých oblastiach dieťa nachádza a systematicky tieto oblasti stimulujeme. Prihliada sa, samozrejme, na fyziologický vek dieťaťa, ale pri terapii je pre nás vždy nosná samotná úroveň vývinu dieťaťa.

Je rozdiel v terapii porozumenia u trojročného a päťročného dieťaťa?

Azda najväčší rozdiel je v samotnom prístupe. Ďalšie rozdiely môžeme vidieť vo forme a obsahu. Terapia u malých detí je omnoho viac zameraná na rodiča. Môže sa to zdať zvláštne, ale ak sa zamyslíme nad teóriou, ktorá je v pozadí vývinu reči, bude nám to hneď jasnejšie. Predpoklady pre vývin reči dieťaťa sú vrodené, ale zdrojom vývinu reči je interakcia medzi dieťaťom a dospelým. Ak skvalitníme a zefektívnime túto interakciu, dokážeme vývin reči dieťaťa posunúť správnym smerom. U starších detí je terapia omnoho viac zameraná priamo na dieťa.
Z pohľadu formy je rozdiel jednoznačný. S malým dieťaťom sa na logopédii hráme striedavo na koberci a za stolíkom. So starším dieťaťom sa viac učíme. Učenie síce schovávame za hru, ale dieťa už vie, že „pracuje“. No a samozrejme, je veľký rozdiel v obsahu a náročnosti úloh.

Radoslava Máťašová - logopedičkaRadoslava Máťašová - logopedička

Viete uviesť konkrétny príklad? Akú úlohu v tomto procese zohrávajú rodičia? Ako vedia dieťaťu pomôcť?

S malým dieťaťom trénujeme porozumenie základných slovies pri hre so zvieratkami, ktoré kúpeme v bazéne s vodou. Rodičovi na tejto aktivite demonštrujeme ciele a ukazujeme mu možnosti konkrétnych aktivít. Dieťa sa učí porozumieť podstatným menám, slovesám – podľa toho, čo potrebuje. Pri aktivitách sa hrá s hračkami, rodič však vníma, že to nie je len hra, ale vie, čo sa stimuluje a ako to bude robiť doma.

So staršími deťmi trénujeme porozumenie celých viet či krátkeho textu. Používame rozprávky i rôzne pracovné listy. Dieťa vníma pracovnú úlohu, musí mať na ňu dostatočnú pozornosť. Tu už rodiča edukujeme, aby nepoužíval výraznú mimiku, gestá, intonáciu. Chceme, aby dieťa rozumelo len na základe počutého.

Rodič má možnosť v dennom kontakte poskytovať dieťaťu správny vzor, trénovať dohodnuté zručnosti a pracovať na cieľoch terapie. Ako univerzálnu radu odporúčam, aby ste mu všetko, čomu nerozumie, znázornili, zhmotnili. Ak nerozumie predložke do alebo pod, zoberte krabicu a schovávajte sa s dieťaťom do krabice, pod krabicu. Ak nerozumie príkladu v matematike, počítajte reálne cukríky. Ak nerozumie zadaniu slovnej úlohy, zoberte si reálne predmety, použite reálne postavy.

Aké deti najčastejšie mávajú poruchu porozumenia reči?

Najčastejšie ide o deti s vývinovou jazykovou poruchou. Osobitne vyčleňujeme deti so sémanticko-pragmatickým syndrómom, ktorý bol len nedávno opísaný v slovenskej odbornej literatúre. Môžu to byť deti s autizmom, u ktorých sú komunikačné deficity jedným z troch hlavných problémových oblastí. Deti so zníženým intelektom alebo zo znevýhodneného prostredia. V neposlednom rade sú to staršie deti, u ktorých sa vyvinuli poruchy učenia.

Prečo je nutné rozvíjať porozumenie reči u detí rôzneho veku? Existuje súvislosť medzi porozumením reči a budúcim fungovaním dieťaťa v škole? Často práve zlé porozumenie zadaniu v slovných úlohách, výkladu učiva či textu, najmä v literatúre, robí deťom problémy. Rodičia často odhaľujú problém, až keď sa ich deti pripravujú na testovanie a prijímacie pohovory. Ako sa im dá v tomto pomôcť?

Ako sme si povedali porozumenie reči predbieha reč samotnú. Základom efektívnej komunikácie je dobré porozumenie. Existujú výskumy a klinické štúdie, ktoré hovoria o tom, že ak má predškolák dobré porozumenie počutého príbehu, bude mať dobré porozumenie čítaného textu v treťom ročníku ZŠ. Príkladom dobrého porozumenia počutého príbehu je, keď mama prečíta Jakubkovi rozprávku a Jakubko vníma dej v rozprávke, zachytí hlavné postavy a vie určiť, kto bol dobrý a kto zlý. Zapamätá si mená postáv, čo robili, vie sa vyjadriť k motivácií postáv a rozumie ukončeniu príbehu.

Ak má dieťa v ranom veku oslabené jazykové schopnosti, obzvlášť porozumenie reči, ťažšie naberá do slovnej zásoby nové slová. Ak slabšie rozumie gramatickým a syntaktickým skladbám, ťažšie bude rozumieť aj dlhšiemu textu, či už čítanému alebo počutému. V úvode to nemusí nijako súvisieť s intelektom dieťaťa. Môže ísť o poruchy učenia v pravom slova zmysle alebo o oslabenú schopnosť čítať a počúvať s porozumením.

Ako pomôcť? Čítať, čítať a čítať. Odmalička. A nie len prečítať rozprávku na dobrú noc. S príbehom je treba pracovať, rozvíjať ho, hrať sa s ním. U starších detí je to takisto práca s textom, s informáciami. Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo ste čítali vy alebo ono, čo ho zaujíma. Vyvodzujte spoločne závery, hovorte si svoje myšlienky.

Čo si majú rodičia všímať u svojho dieťaťa? Čo by mohlo byť impulzom na návštevu logopéda?

Rodič pozná svoje dieťa najlepšie. Ak má obavu ohľadom zrozumiteľnosti reči, neskorého nástupu prvých slov alebo má pocit neporozumenia s dieťaťom, mal by kontaktovať logopéda. Vždy je lepšie prísť na diagnostiku a odísť s istotou, že je všetko v poriadku, ako prísť neskoro a nemať už možnosť stimulovať dieťa v dôležitom období.