Od rozprávky k poznaniu – Ako podporiť dieťa v čítaní

Vraj nie. Rodičia sa pri výbere mena nenechali inšpirovať touto rozprávkou, ale keď sa tak zamýšľam nad touto otázkou, niekedy sa ako Alica v krajine zázrakov cítim. 

Aký máte vy osobne vzťah ku knihám?

Veľmi pozitívny. Odkedy pracujem, mám menej času venovať sa knihám, ale zároveň som vďaka logopédii objavila iný rozmer čítania. Keď idem do kníhkupectva, takmer vždy sa zastavím pri detských knihách. Premýšľam nad tým, ako by som ich využila v ambulancii pri práci s deťmi. 

Pracujete ako logopedička už piaty rok. Popíšete nám ako využívate knihy vo svojej práci?

Používam knihy pri práci s najmenšími deťmi až po školákov, aj keď u maličkých detí nejde o čítanie v pravom slova zmysle. Niekedy len prelistujú knihu a zatvoria ju alebo si vyberú jednu stranu a na nej zostávajú, lebo sa im páči pohyblivý obrázok. Dnes môžeme často vidieť, že deti nechcú pracovať s knihou, lebo vedia, že budú pri tom „bombardované“ otázkami alebo dokonca „skúšané“. Deťom, ktoré majú problém s rečou sa potom nedarí a sú z toho frustrované. Presne tomuto sa snažím predchádzať a preto pracujem s knihou už u tých najmenších a učím rodičov ako vhodne postupovať pri čítaní kníh s ich deťmi.

Dnešné malé deti sú zvyknuté hrať sa s elektronikou. Nie je možné, že je pre ne kniha príliš statická, málo interaktívna? 

Áno, môže sa zdať, že elektronické hračky, ktoré svietia a blikajú, pôsobia na deti viac stimulačne. Dokonca je to prezentované už v názve: „interaktívna hračka“. Ja v tomto zmysle vnímam interakciu ako logopéd inak. Vysvetlím prečo. Predstavme si dieťa, ktoré si spolu s matkou prezerá knihu. Dieťa ukazuje prstom na obrázky, počúva mamu ako mení hlas a pýta sa jej otázky k deju. A teraz si predstavme situáciu, kedy sa matka s dieťaťom nakláňajú nad tabletom, kde mamina zapne a vypne hru. Dieťa do hry prispieva ťukaním alebo scrollovaním prstom. Mamina ho môže tak maximálne slovne pochváliť alebo pohladkať po chrbátiku, ako sa mu krásne darí zbierať body v hre. Pre mňa, ako logopéda je viac interaktívna prvá možnosť, lebo ide o rozvíjanie témy, konverzačných zručností, zdieľanie emócií a v neposlednom rade o fantáziu a kritické myslenie.

Ako by ste teda odporučili pracovať s deťmi v dnešnom svete, kde sú obklopené tabletmi a telefónmi?

Do dvoch rokov sa neodporúča žiaden kontakt dieťaťa s obrazovkou. Následne sa nedá a ani nie je cieľom dieťa úplne vylúčiť zo sveta elektroniky. Dieťaťu však chceme ukázať rozmanitosť zdrojov informácií. Dieťa je zrkadlom svojich rodičov. Učí sa cez imitáciu a pozorovanie, preto je vhodné začať v rodine. Ak dieťa sleduje rodiča v domácnosti, ako pracuje stále s tabletom alebo s mobilom, je menšia pravdepodobnosť, že dieťa bude inklinovať ku knihám. Ak ho však vidí siahať po knihe, napríklad v rámci oddychu, môže to v ňom vyvolať motiváciu podobať sa mamine alebo ocinovi. 

Prečo je téma kníh pre logopédov dôležitá?

Knihy tu boli, sú a budú. Možno sa teraz mení ich forma na elektronickú, ale kniha dokáže v človeku zanechať hlboký dojem. Aj my sme boli deťmi. Pamätám sa, ako som zažívala super dobrodružstvá s Pinocchiom alebo ako ma zasiahli prvé lásky romantických postáv z románov od Jane Austenovej, ako napríklad Pýcha a predsudok. Pre toto je kniha krásnou súčasťou života. Čítanie má nielen logopedické benefity a vplyv na rozvoj jazykových rovín, ale veľmi pozitívne rozvíja aj osobnosť dieťaťa, identitu alebo fantáziu.

Rodič by možno očakával, že deti začnú čítať v škole, až keď sa reálne naučia čítať. Je nutné ich k tomu viesť skôr?

Áno. Povedala by som, že čo sa v predškolskom veku dieťa naučí, v školskom veku akoby našlo (smiech).

Ako by ste odporučili postupovať rodičovi pri čítaní kníh u dieťaťa do 6 rokov?

Záleží od veku. Inak sa číta s dieťatkom, ktoré má jeden rok a inak s dieťaťom, ktoré má päť rokov. Na zaujatie menšieho dieťaťa je vhodné používanie gest, zmeny intonácie, môžeme robiť pohyby celým telom, pričom po nás deti opakujú. Je vhodné vybrať knižky, ktoré majú buď pevné dosky alebo textilné šušťavé materiály. U starších detí je vhodné vyberať knihy podľa záujmov. Kniha by mala dieťa baviť. Pri čítaní môžeme používať rôzne komunikačné stratégie. Napríklad nečítať text od slova do slova alebo zapojiť dieťa do pozerania obrázkov, popisovať ich. Nebombardovať ho otázkami, aby nemalo pocit, že je skúšané. Ideálny pomer je jedna otázka na štyri až päť oznamovacích viet. Dobré je používať určitý čas tú istú knihu. Niekedy môžeme naschvál pri čítaní robiť chyby, aby nás dieťa mohlo opraviť. Môžeme prečítať časť vety a vyzvať dieťa, aby nás doplnilo. Dieťa by však nemalo mať pocit, že ho skúšame a že sa zámerne učí. Nemali by sme sa naňho hnevať, ak sa nesústredí alebo nechce odpovedať. Môže byť unavené. Ak sa pri čítaní spolu zasmejeme, robíme spoločne „srandičky“, umocňujeme tak pozitívne pocity spojené s knihou, aj s nami dospelými. Je predpoklad, že sa potom dieťa bude na spoločné čítanie tešiť. 

Aký je rozdiel medzi čítaním na „dobrú noc“ a čítaním, ktoré má u dieťaťa stimulovať jeho rečové schopnosti?

Ak chceme stimulovať rečové schopnosti, je vhodné robiť to počas dňa. Pri čítaní môžeme meniť hlas, používať citoslovcia, zapájať hračky. Je vhodné vybrať novú knihu, u ktorej dieťa nevie koniec a snažiť sa ho zapojiť do čítania. Keď dieťa chceme stimulovať, je ideálne nerobiť to pred spaním, lebo v tom čase dieťa potrebujeme upokojiť. Pred spaním je vhodnejšie stíšiť hlas, nezapájať dieťa toľko do čítania a čítať knihu, ktorú pozná. Vďaka tomu, že príbeh i obrázky sú pre dieťa známe, malo by pokojnejšie zaspať.

Ako by mal rodič reagovať, keď dieťa knihy odmieta?

Napríklad by mohol rodič vziať na hranie knihy do auta alebo do čakárne u pediatra, aby si dieťatko osvojilo návyk listovania knihy pri čakaní. Pri aktívnej hre je dobré dieťatku knihy opakovane ponúkať, otvárať ich, ukazovať obrázky a prejavovať radosť, keď obrázok správne pomenuje alebo na neho pri pýtaní ukáže. U tých starších je dôležité ukázať deťom čaro príbehu. Čítať im, nechať ich pýtať sa otázky a rozprávať sa o príbehu.  Neponúkať deťom elektroniku namiesto kníh.

Aký máte názor na Albi hovoriace pero?

Albi pero je súčasný trend. Deti táto forma zaujme, lebo používajú pero a počúvajú, čo sa z knihy ozýva. Keď už sa rodič rozhodne ísť touto cestou, je dôležité, aby bol pri aktivitách s knihou, teda v interakcii s dieťaťom. Kniha dieťa neopraví, ak slovo nesprávne vysloví, vyskloňuje alebo zle použije vo vete. Dieťa s narušenou komunikačnou schopnosťou bez rodiča tiež nemusí rozumieť tomu, čo kniha rozpráva. Môže potrebovať kontext, ktorý mu vie vysvetliť rodič. Je to pasívna forma čítania. Albi pero môže byť výbornou pomôckou na zvýšenie motivácie dieťaťa v situácii, keď dieťa odmieta klasickú knižku.

Je populácia detí s narušenou komunikačnou schopnosťou iná vo vzťahu ku knihám ako deti bez rečových porúch?

Áno, keď sa rozprávame s rodičmi detí s narušenou komunikačnou schopnosťou, tak nám často hovoria, že dieťa nechce čítať vôbec. Keď to potom porovnávajú so starším súrodencom bez rečovej poruchy, tak ten s knihami nemal žiadny problém. Vidím v praxi, že dieťa s narušenou komunikačnou zručnosťou väčšinou nevydrží pri knižke dlho. Má kratšiu pozornosť, nevie tvoriť vety, nechápe cieľ čítania. Nebaví ho to, lebo mu to nejde.

Pre deti, ktoré už čitatelia sú a majú aj poruchy učenia, napríklad dyslexiu, musí byť čítanie ťažké. Čo by ste v tejto situácii odporučili?

Prispôsobiť knihu dieťaťu, aby pre neho nebola príliš náročná. Vyberáme knihu podľa záujmu, s nenáročným textom, s väčšími písmenami a s veľkými obrázkami, aby sme mu čítanie čo najviac uľahčili. Nevyvíjať na dieťa tlak a radšej čítať knihu po kúskoch. Rodič môže prečítať jeden odstavec a dieťa druhý. Ak je pre dieťa čítanie náročné, je dobré, ak si môže oddýchnuť. 

Čo ak má rodič viac detí v rôznom veku. Ako má s nimi potom doma čítať?

Keď sú dve deti, treba prispôsobiť čítanie ich veku a schopnostiam. Ak sa venujem staršiemu, používam dlhé vety a súvetia, podľa toho, na akej je úrovni. Pri mladšom dieťatku treba zjednodušiť reč. Napríklad, ak hovorí jednoslovne, tak používať dvojslovné, maximálne trojslovné vety. Zo začiatku sa to môže zdať náročné, ale po čase sa to rodič naučí a vie čítať obom deťom naraz. 

Aké benefity prináša časté čítanie a dobré porozumenie textu u školákov?

Benefity v častom čítaní vidím najmä v bohatosti slovnej zásoby, v lepšom poznaní gramatických pravidiel, lepšej pozornosti, v chápaní a regulovaní emócií. Porozumenie tomu čo dieťa číta, je veľmi dôležité nielen na hodine slovenského jazyka, ale aj pri pochopení slovných úloh v matematike. Ak dieťa nerozumie tomu, čo číta, môže sa to preniesť aj do iných predmetov. Dieťa môže mať ťažkosti naučiť sa alebo pochopiť nové učivo. Nerozumie pokynom učiteľa. Nestíha tempo svojich spolužiakov. Školák sa cez čítanie učí. Je to základ učenia sa v domácom prostredí. 

Robíte aj workshopy pre rodičov o tom ako čítať knihy s deťmi. Popíšte nám prosím, o čo ide.

Workshop sme rozdelili na dve časti. Tá prvá je teoretická, kde rodičovi vysvetľujeme základné stratégie ako čítať knihy s dieťaťom, nápady a rôzne triky. Druhá časť je veľmi praktická. Predvádzame stratégie čítania na rôznych knihách, prípadne prezentujeme rodičom videá, kde vidia, ako stimulujeme konkrétne zručnosti ako slovnú zásobu, porozumenie, gramatiku či tvorbu viet. Pre mňa je najzaujímavejšou časťou diskusia, kde sa rodičia pýtajú na všetko, čo ich zaujíma a to nás, ako logopédov v rozmýšľaní o knihách posúva ďalej. Najmä tatinovia majú zaujímavé otázky. Musím spomenúť aj veľkú úlohu Mestskej knižnice Ruda Morica v Stupave, s ktorou aktívne na tomto workshope participujeme. Výber kníh, na ktorých demonštrujeme komunikačné stratégie, konzultujeme so zamestnancami knižnice, čím je ponuka kníh stále aktuálna.