Rodič môže vývin reči dieťaťa značne ovplyvniť

V roku 2018 ste založili prvú logopedickú ambulanciu na zdravotnom stredisku v Stupave. Prečo ste sa rozhodli práve pre Stupavu?

Som rodená Stupavčanka. Po štúdiu logopédie som mala šťastie, že sa mi podarilo zamestnať na poprednom pracovisku v Skalici, kde som získala potrebnú prax. Sedem rokov som cestovala na týždňovky. V pondelok ráno do Skalice a v piatok späť. V Stupave v tom čase žiadny logopéd nebol, tak som sa po získaní atestácie chcela vrátiť domov a otvoriť si vlastnú prax.

Ambulancia klinickej logopédie funguje už 5 rokov. Ako hodnotíte jej fungovanie? Je o logopedickú starostlivosť v Stupave záujem?

Keď som v roku 2018 otvorila logopedickú ambulanciu, moji prví pacienti boli práve zo Skalice. Už ma poznali a boli ochotní za mnou cestovať do Stupavy. Stupavčania sa tiež pomerne rýchlo dozvedeli, že nemusia cestovať za logopédiou do Malaciek či do Bratislavy a klientela začala narastať pomerne rýchlo. Tiež k tomu dopomohlo to, že som nadviazala úzku spoluprácu s materskými školami v Stupave. Dopyt bol veľký a už po roku som bola nútená predĺžiť ordinačné hodiny. Aktuálne pracujeme v našej ambulancii tri logopedičky na plný úväzok a stále máme roboty vyše hlavy.

Na vašom webe som sa dočítala, že poskytujete komplexnú klinicko-logopedickú starostlivosť deťom aj dospelým. S kým sa Vám osobne pracuje lepšie?

Už počas vysokoškolského štúdia som pracovala výhradne s deťmi. Táto téma aj samotná práca s deťmi ma bavila viac ako poruchy reči u dospelých. Mala som to šťastie, že som mohla vidieť prácu popredných logopedičiek PaedDr. Barbory Bunovej, PhD, doc. Svetlany Kapalkovej a PaedDr. Anastázie Kormanovej. Uvedomujem si ich významný vplyv na moje začiatky v logopedickej praxi.

Od akého veku dieťaťa vás rodičia môžu kontaktovať?

Od akéhokoľvek veku. Ak má rodič pochybnosti, radšej nech nás kontaktuje. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že vek 2 roky býva veľkým míľnikom. To je obdobie, kedy rodič najčastejšie spozornie, keď dieťa ešte nerozpráva a konzultuje svoje obavy s pediatrom. Teší ma, že nás kontaktujú rodičia dokonca ešte pred dovŕšením 2. roku dieťaťa a chcú sa informovať, či je všetko v poriadku s vývinom reči. Rodičov najčastejšie trápi, že hoci dieťa veľa rozumie, nerozpráva. Alebo majú obavy, keď dieťatko nechce po nich opakovať pohyby, slová, nereaguje na ich rozprávanie, má menej zrakového kontaktu, neotočí sa, ak ho rodič osloví menom a pod. Keď som začínala v roku 2011 pracovať ako logopedička, na vstupné vyšetrenia k nám chodili 3-ročné deti ako najmladšie. V súčasnosti vďaka osvete, ale aj vďaka erudovaným pediatrom sa tento vek znižuje a rodičia čoraz častejšie prichádzajú s deťmi vo veku 24 – 28 mesiacov. Máme dokonca mamičky, ktoré nás vyhľadajú už s 15 - 17-mesačným bábätkom, aby sme ho skontrolovali.

1,5-ročné dieťatko, ktoré sotva rozpráva, asi ešte ťažšie spolupracuje. Ako sa vám darí “robiť logopédiu” na takomto malom dieťatku?

Rodičia si často predstavujú logopéda, ako sedí pred zrkadlom a ukazuje dieťatku obrázky. V skutočnosti sa hráme na koberci s hračkami, približujeme sa s nimi k dieťatku, rozprávame riekanky, aby sme odpozorovali, či sa dieťatko správa tak, ako by sme u neho očakávali vzhľadom na jeho vek a pohlavie. Toto pozorovanie prebieha viacerými spôsobmi. Pri prvom pozorujem, ako sa mamička hrá s dieťatkom s hračkami a ja ako pozorovateľ do hry nijako nezasahujem. Pri druhom spôsobe sa sama priblížim k dieťatku a všímam si jeho správanie a to, ako na mňa reaguje. Stáva sa, že u takýchto malých detí ani jedna z metód nefunguje. Vtedy požiadame rodičov o videonahrávku z domáceho prostredia.

Predstavme si, že u tohto 1,5-ročného dieťaťa identifikujete problém s rečou. Dostane logopedickú diagnózu?

Nie. Je dôležité u dieťatka vylúčiť iné diagnózy. Ja ako logopéd viem zhodnotiť reč. Viem povedať, na akom vývinovom míľniku sa aktuálne nachádza. To znamená, že rodičom napríklad poviem, že aj keď má ich syn 18 mesiacov, jeho reč zodpovedá veku 12 mesiacov, čiže sa oneskoruje približne o pol roka. V tomto prípade začneme poskytovať klinicko-logopedickú terapiu a sledujeme v čase, či účinkuje. Nastavíme ciele terapie, rodiča do nich zaškolíme a on sa stáva tým, kto pracuje s dieťaťom na dennej báze a posúva ho ďalej vo vývine reči. Ak sa výsledky terapie nevyvíjajú želaným smerom a potrebujeme vylúčiť iné diagnózy, dieťa posielame k ďalším odborníkom na dodatočné vyšetrenia. Napríklad na ORL vyšetrenie, na neurológiu, na psychológiu alebo na pedopsychiatriu na vylúčenie poruchy sluchu, pervazívnych vývinových porúch, zníženého intelektu apod.

Akú úlohu v celom reťazci zohráva pediater? 

Pediater je pre nás kľúčová osoba, ktorá odosiela dieťa na vyšetrenie. Každý rodič potrebuje pre logopedické vyšetrenie svojho dieťaťa výmenný lístok. Rodičia sú tí, ktorí svoje dieťa najlepšie poznajú. Som presvedčená, že rodičia by mali aktívne komunikovať s pediatrom o svojich obavách v súvislosti s rečou dieťaťa. Matky vedia napríklad veľmi dobre vnímať rozdiely vo vývine reči v porovnaní so starším súrodencom alebo s rovesníkmi na ihrisku. Ak je obava matky neopodstatnená, radi ju ako logopédi upokojíme a povieme jej, že momentálne nie je nutné chodiť na logopédiu.

Najčastejšou otázkou rodičov býva, či sa rečový problém dá vyliečiť. Je možné rečovú poruchu odstrániť úplne?

Záleží na tom, o akú poruchu ide. My logopédi rozlišujeme desať diagnóz a je treba povedať, že niektoré poruchy sa nedajú odstrániť úplne. Dajú sa iba zmierniť. Dôležitá je komunikácia s rodičom, ktorý ako zákonný zástupca dieťaťa rozhoduje o tom, či bude jeho dieťa chodiť na logopédiu alebo nie. Musí vopred vedieť, ako často by mal s dieťaťom do ambulancie chodiť, aké máme ciele, aké sú prognózy a hlavne, čo majú doma robiť.

Ako je to s nástupom dieťaťa s rečovou poruchou do materskej a neskôr do základnej školy?

Dočítala som sa, že znakovanie je účinnou formou komunikácie dieťaťa, ktoré ešte nevie rozprávať.

Znakovanie je najlepšia cesta pre deti vo veku cca 10 mesiacov až 3 roky, keď zaostávajú pri vyslovovaní prvých slov alebo keď ich nevyslovujú vtedy, keď by sme ich očakávali. Príčinou môže byť aj to, že nervová sústava ešte nie je pripravená, jazykové centrum „spí“ a my potrebujeme nájsť dočasnú alternatívu. Vtedy nemôžeme dieťa nútiť, aby povedalo slovo auto. Ideálne je, ak rodič povie auto, ukáže dieťaťu gesto, napríklad točí volantom a pomôže si zvukom, brm, brm. Deti sa naučia používať gestá, čo sa im môže zapáčiť, ale časom pochopia, že používanie slov je rýchlejšia cesta. Každopádne gestami môžu rodičia naštartovať vývin reči svojich detí. Existuje program Baby signs, v ktorom sú navrhnuté znaky, ktoré sú prispôsobené motorickým schopnostiam 2-ročných detí (nakoľko posunkový jazyk môže byť pre ne príliš ťažký).

Čo sú podľa Vás najväčšie výzvy pri práci s malými deťmi?

Keď som začínala, myslela som si, že najdôležitejšie je urobiť správne terapiu, aby mala na dieťa čo najväčší efekt. Teraz vidím najväčšiu výzvu v tom, ako naše ciele a postupy správne vysvetliť rodičovi. Stáva sa mi napríklad, že urobím terapiu, ktorá prebehne veľmi dobre. Tým myslím, že použijem hračky, ktoré dieťa bavia, podarí sa mi stimulovať potrebné rečové oblasti, dieťa je spokojné, beží za mnou a chce pokračovať. Ale ak rodič správne nepochopí účel týchto konkrétnych aktivít, teda to, kam sa chceme touto terapiou dostať, nebude schopný doma s dieťatkom pracovať efektívne. V praxi som zistila, že najväčšiu výzvu pre mňa prestavuje to, aby rodič vedel, čo má s dieťaťom doma robiť bez ohľadu na to, aké hračky má k dispozícii.

Na sociálnych sieťach existujú rôzne skupiny, v ktorých si rodičia detí s narušenou komunikačnou schopnosťou zdieľajú svoje rady a skúsenosti. Ako vnímate tento trend?

Ja si myslím, že logopéd by mal poskytovať diagnostiku, terapiu a prevenciu tam, kde pôsobí. Ak spolupracuje rodič, pediater a logopéd, nemôže sa stať, že sa dieťa dostane k logopédovi neskoro. Skupinky na sociálnych sieťach majú svoju úlohu v tom, že sa rodičia vzájomne podporujú a povzbudzujú, ale ak má rodič pochybnosti, mal by sa obrátiť priamo na pediatra, klinického logopéda alebo psychológa.

Čo znamená v tomto kontexte pojem prevencia?

Rozlišujeme primárnu a sekundárnu prevenciu. Rada to vysvetlím na príklade s pitím studených nápojov. Všetci vieme, že pitie studených nápojov nie je dobré pre naše hlasivky. Primárna prevencia znamená, že nebudeme piť studené nápoje. To v skutočnosti nikto nerobí. Sekundárna prevencia je, že ak už niekoho škriabe v hrdle, tak si pre istotu nedá studený nápoj. V našej spoločnosti dominuje sekundárna prevencia. To je presne tá maminka 18-mesačného chlapca, ktorá si všimne, že jej dieťa menej rozpráva. Primárna prevencia v našom kontexte by bola, že maminka 18-mesačného chlapca, nemá žiadnu obavu o jeho vývin reči, len ju zaujíma ako s dieťatkom komunikovať, aby podporila jeho správny vývin.

Ako sa venujete prevencii v rámci vašej ambulancie?

Robíme krátke vzdelávacie semináre – workshopy (v trvaní 90 minút), ktoré sú určené rodičom detí od 0 do 24 mesiacov. Ideálne je, ak môžu prísť obaja rodičia. Hlavným účelom tohto seminára je ukázať aj tým rodičom, ktorí nechodia do našej ambulancie, že reč nestojí izolovanie, ale je v prepojení s motorikou, senzorikou, myslením dieťatka, jeho správaním a hrou. Učíme rodičov, čo si majú všímať u detí do dvoch rokov, ako stimulovať jazykový vývin a čo všetko môžu urobiť pre to, aby rečová porucha u dieťatka v budúcnosti vôbec nevznikla.

Aký benefit prináša takýto vzdelávací seminár rodičom a aký vám?

Keď poskytujeme logopedickú starostlivosť v ambulancii, často riešime veľa vecí naraz. Musíme diagnostikovať dieťa, zabávať ho, aby nestratilo záujem a súčasne jedným dychom vysvetľovať rodičovi, ako pracovať s dieťaťom doma. Na otázky, prečo postupujeme týmto spôsobom, aké sú perspektívy a pod., nevieme počas vyšetrenia detailne odpovedať. Nie preto, že by sme na to nemali priestor, ale musíme si myslieť na to 2 - 3-ročné dieťa, ktoré sa chce pri nás hrať, a nie počúvať o vývinových míľnikoch reči a jazyka. Najdôležitejším benefitom týchto vzdelávacích seminárov je to, že si rodič v kľude sadne a počúva o vývine reči, teoretických východiskách, o nastavovaní cieľov pre dieťa, o prognóze v konkrétnej diagnóze, a najmä môže sa pýtať. Naším cieľom je edukovať rodiča, lebo on je dieťaťu najbližší a vie mu najlepšie pomôcť. Prax nám potvrdzuje, že nie je dobrá cesta, ak rodič robí, čo mu povieme, ale nevie prečo, aký to má význam.

Čo konkrétne sa dozvie rodič, ktorý príde na váš seminár?

Seminár o vývine reči je určený širokej verejnosti práve preto, lebo chceme robiť primárnu prevenciu. Rodič sa dozvie, aké míľniky by malo dieťa v konkrétnom veku dosiahnuť, napríklad v oblasti jedenia. Kedy začať používať lyžičku, kedy pohárik, že je veľmi dôležité striedať kašovitú stravu s potravinami, ktoré dieťa môže odhryzovať, žuť, aby sme podporili pohyblivosť jazyka, žuvacie svaly. Ak dieťa dosahuje správne stravovacie míľniky v správnom čase, je veľký predpoklad, že v štyroch rokoch bude mať čistú výslovnosť. Rodičia dbajú na nutričné hodnoty detskej stravy, ale už menej sa zamýšľajú nad konzistenciu jedla. Preto sa snažíme upriamiť ich pozornosť aj týmto smerom. Okrem seminárov, ktoré sú určené všetkým rodičom, pripravujeme logopedické semináre špeciálne pre našich pacientov.

Kde vidíte vašu ambulanciu o 5 rokov?

Želám si, aby nám v práci vydržalo nadšenie z logopédie, ktorá je vyslovene pomáhajúcou profesiou a aby sme zvyšovali kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Mám dve šikovné kolegyne, ktoré denne prinášajú do práce nový vietor, nápady a kreativitu robiť veci inak a lepšie. O 5 rokov by som rada našu ambulanciu videla etablovanú viac v kooperácií s ostatnými povolaniami, najmä v oblasti čeľustnej ortodoncie, detskej fyzioterapie, špeciálnej pedagogiky a psychológie.