Rodičia predškolákov zbystrite pozornosť!

5. január 2022 - Rozhovory - Alena Vytřísalová

Adriana-Vigodova-logoped

Adriana Vigodová pochádza z Martina. Po gymnáziu začala študovať psychológiu, no po roku štúdia zistila, že psychológia nie je jej cesta, a preto si zvolila štúdium v odbore logopédia na Pedagogickej fakulte UK.

Momentálne pracuje ako logopedička v Ambulancii klinickej logopédie v Stupave pod supervíziou PhDr. Zuzany Vicenovej.

Vo svojej logopedickej praxi sa venuje narušenej zvukovej rovine reči a jazyka, oneskorenému vývinu reči a predškolskej príprave detí. Okrem toho vo svojej praxi poskytuje zdravotnú starostlivosť dospelým pacientom s narušenou komunikačnou schopnosťou.

Adriana rada pomáha ľuďom, chodí do prírody a miluje psy.

Pochádzate z Martina. Prečo ste sa rozhodli pracovať práve v Stupave?

Keďže som chcela po vysokej škole robiť kliniku, musela som si nájsť garanta. Ponúkali sa mi dve možnosti. Buď ostať v Bratislave alebo sa vrátiť do Martina. V Bratislave som strávila sedem rokov, a preto som sa rozhodla hľadať miesto v jej blízkosti. Potrebovala som niekoho, kto mi vie poskytnúť supervíziu na štúdium špecializácie klinickej logopédie. Nie je úplne jednoduché dostať sa do ambulancie. Najviac sa mi páčil pohovor v Stupave u PhDr. Zuzany Vicenovej. A asi som sa zapáčila aj ja jej, keďže odvtedy pracujem v jej ambulancii.

Čo vás pritiahlo k profesii logopéda?

Vždy som chcela robiť niečo, čím by som pomáhala ľuďom. Najprv som študovala psychológiu. To mi až tak nesedelo, a preto som šla skúsiť prijímačky na logopédiu.

Vaša špecializácia je zameraná na jazyk a výslovnosť. Ako ste si zvykli na dialekt Záhorákov?

(smiech) Zvykla som si. Po 7 rokoch v Bratislave to už nebol taký rozdiel. Navyše rodičia sa snažia v ambulancii hovoriť správne po slovensky. Často sa mi však priznajú, že niektoré hlásky deti ani nepoužívajú, lebo doma hovoria po záhorácky. Stáva sa, že dieťa nehovorí ť, ď, ň. Preto sa ich spýtam, či doma hovoria mäkko. Väčšina povie, že nie, čo vysvetľuje, prečo majú ich deti problém s výslovnosťou mäkkých hlások. My ich to na logopédii naučíme, no upozorňujeme rodiča, že ak to doma nebudú vyžadovať a používať, dieťa si správnu výslovnosť nikdy nezautomatizuje.

Pred časom som bola na praxi v Skalici a tam som si uvedomila, aké mám šťastie, že som len v Stupave. Tam to nie je ani čeština ani slovenčina. (smiech)

Od roku 2019 pracujete v klinicko-logopedickej ambulancii v Stupave. S akými pacientmi najčastejšie prichádzate do kontaktu?

Primárne sa stretávam s deťmi s narušenou zvukovou rovinou reči – teda výslovnosťou a s vývinovou jazykovou poruchou alebo zajakavosťou. Ja osobne sa v rámci našej ambulancie venujem aj dospelým pacientom. Sú to pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode (NCMP) alebo zajakaví. Do našej ambulancie prichádzajú aj dospelí, ktorí chcú riešiť výslovnosť. Nesprávna výslovnosť môže byť prekážkou pri niektorých profesiách, ako je napríklad aj učiteľ v predprimárnom vzdelávaní. Tam sa správna výslovnosť vyžaduje. Učiteľ je pre dieťa vzorom, a preto je dôležité, aby hovoril čo najsprávnejšie.

Je zdravotná starostlivosť, ktorú poskytujete predškolákom, iná ako napríklad starostlivosť, ktorú poskytujete štvorročným deťom? Ak áno, v čom?

Logopedická starostlivosť, samozrejme, závisí od veku dieťaťa, ale primárne sa pozeráme na aktuálnu diagnózu pacienta a jeho stav. Ak je dieťa predškolák, ale jeho deficity sú veľké, to znamená, že jeho celková úroveň schopností je, napríklad, na úrovni tri a pol ročného dieťaťa, tak sa primárne venujeme oblastiam, ktoré nasledujú vo vývine dieťaťa vzhľadom na jeho aktuálny stav, nie na jeho vek. Žiadna vývinová etapa sa nemôže preskočiť. Ak je dieťa vo vývine veľmi pozadu, my to s ním musíme dobehnúť.

Ak odhliadneme od toho, že dieťa môže mať vážne deficity, tak predškolákov sa snažíme samostatnejšie zapojiť do terapie, napríklad pri trénovaní výslovnosti. Päťročné deti trénujeme menej cez hru ako napríklad trojročné. Predškolákov pripravujeme na školu skôr tým, že dieťa by malo vedieť obsedieť za stolom, istú dobu sa sústrediť a byť schopné pracovať. Viac sa zameriavame na zručnosti, ktoré trénujeme len s predškolákmi, ako je slovná zásoba mimo tej základnej, náročnejšie gramatické štruktúry, práca s hláskami v slovách, zlepšovanie pamäti, správny úchop, grafomotorika.

Bolo by však dobré, keby rodičia prichádzali s deťmi na logopédiu skôr. Často sa stáva, že sa ozvú pár mesiacov pred nástupom do školy s veľkými deficitmi, ktoré sa podľa ich slov objavujú u dieťaťa odmalička, ale dúfali, že sa to zlepší. Čím skôr sa začne terapia, tým lepšie výsledky vieme dosiahnuť, pretože máme viac času. Preto, ak má rodič pocit, že niečo nie je v poriadku, alebo mu to odporučí pani učiteľka z materskej školy či pediater, treba hneď prísť. Nakoľko sú v logopedických ambulanciách dlhé čakacie doby, čas reálnej terapie sa posunie na neskôr.

Je predpoklad, že dieťa, ktoré navštevuje logopedickú ambulanciu, bude rizikovejšie na poruchy učenia v budúcnosti ako dieťa, ktoré nemá problém s rečou?

Áno. Deti, ktoré navštevovali logopédiu v predškolskom veku, majú predpoklady na poruchy učenia. Samozrejme, nie všetky. Všeobecne môžeme povedať, že nie všetky deti, ktoré chodili na logopédiu, majú poruchy učenia. Na druhej strane platí, že takmer všetky deti, ktoré majú poruchy učenia, chodili na logopédiu alebo mali chodiť.

V rámci predškolskej prípravy pracujú s deťmi viacerí odborníci, psychológovia, špeciálni pedagógovia, učitelia, liečební pedagógovia, ergoterapeuti. Ako deťom pomáhate vy, logopédi?

My deti pripravujeme na školu z nášho logopedického pohľadu, máme teda iné ciele. Trénujeme s deťmi pamäť, náročné gramatické štruktúry, rýchle vybavovanie slov z pamäti, fonematické uvedomovanie. Predstavte si, že príde dieťa do prvej triedy a nevie si zapamätať viac pokynov naraz. Ako potom zvládne, keď pani učiteľka deťom povie, aby si zobrali zošit, otvorili ho a vytiahli si červenú farbičku? Také dieťa sa stratí po druhej inštrukcii, lebo nezvláda tempo kvôli pamäti. Preto cielene pracujeme na tých oblastiach, ktoré využívajú v škole.

Ako sa u dieťaťa trénuje pamäť?

Tréningom. Napríklad, mamina pečie koláč a pošle dieťa do chladničky po nejaké ingrediencie – 3 až 4, podľa schopností dieťaťa. Kým príde k chladničke, má, samozrejme, kopu času tie veci zabudnúť. Musí sa preto aktívne snažiť si ich zapamätať, inak nachodí veľa krokov. (smiech) Má teda aj motiváciu. Nejde o trénovanie, kedy sa len mechanicky snažíme s dieťaťom trénovať pamäť. Najlepšie je to prirodzenou cestou, v bežnom živote.

Mohli by ste bližšie popísať, ako diagnostikujete predškolské zručnosti u detí vo vašej ambulancii? Ako dlho trvá vyšetrenie, aké typy úloh musí dieťa počas neho realizovať, je prítomný rodič a kedy sa dozvie výsledok?

Predškolské testovanie v našej ambulancii väčšinou prebieha v septembri alebo októbri, teda rok pred nástupom do školy. Diagnostika sa robí na počítači, takže pre dieťa je to hravou formou. Máme k dispozícii špecifické jazykové testy, ktoré vznikli v rámci spolupráce Katedry logopédie Univerzity Komenského v Bratislave s inými európskymi krajinami. Výskumne sa osvedčili a predikujú, teda predpovedajú, nám, akým bude dieťa čitateľom a pisateľom. Na predškolskej diagnostike sledujeme, ako som už povedala, verbálnu pamäť na slová, na čísla, rýchle vybavovanie slov z pamäti, fonematické uvedomovanie, čiže to, či dieťa dokáže slovo rozdeliť na slabiky, určiť prvú a poslednú hlásku alebo spojiť slabiky. Test obsahuje aj náročnejšie gramatické štruktúry. Zisťujeme, napríklad, či dieťa dokáže gramaticky správne vytvoriť množné číslo.

Sedenie je vždy za prítomnosti rodiča. Približne 30 minút pracujeme s dieťaťom a asi 15 minút vysvetľujeme rodičovi, ako dopadol test, čo ktoré úlohy skúmali a kde sa ich dieťa nachádza vo vzťahu k norme. Výsledok sa teda rodič dozvie hneď na sedení a celý výkon svojho dieťaťa aj sleduje.

Aký je benefit pre rodiča, ak u jeho dieťaťa vyšetríte predškolské zručnosti? Ako rodičia vnímajú toto vyšetrenie?

Ešte som sa nestretla s negatívnym postojom rodiča. Vnímam pozitívny záujem rodičov o vyšetrenie predškolských zručností dieťaťa, nakoľko si asi každý rodič želá, aby bolo jeho dieťa v škole úspešné. Je dôležité prísť včas. Diagnostika nám ukáže, na čom treba s dieťaťom popracovať.

Ako postupujete v prípade, ak výsledok predškolských zručností nie je taký, aký by mal byť vzhľadom na fyzický vek dieťaťa?

Rodičia majú na výber dve možnosti. V rámci našej ambulancie poskytujeme intenzívny predškolský kurz zameraný na všetky testom sledované oblasti a výslovnosť u detí. Tento kurz je organizovaný v skupine troch detí. Program zahŕňa 10 sedení v intervale dvoch týždňov od novembra do apríla. Snažíme sa pritom ukončiť túto intenzívnu terapiu ešte pred tým, než dieťa ide na psychologické vyšetrenie, ktoré zhodnotí jeho pripravenosť na nástup do školy.

Ak rodič nemá záujem o tento kurz, vieme deficitné oblasti trénovať v rámci individuálnej logopedickej terapie. Táto forma však nie je taká intenzívna, keďže pacient má sedenia spravidla raz za 3 - 4 týždne.

Niektorí rodičia sa domnievajú, že dieťaťu stačí čas strávený s logopédom v ambulancii a doma sa systematickej práci s dieťaťom nevenujú. Čo odporúčate rodičovi, aby robil s dieťaťom doma?

No, tak toto by bolo na dlhú debatu. Sú rodičia, ktorí sú veľmi svedomití. Povedia, ako sa im darilo a sami vidia u dieťaťa pokroky. A áno, často sa nám deje aj to, že rodič doma s dieťaťom netrénuje. To po pár týždňoch príde a je na tom rovnako, ako keď odchádzalo domov. Niektorí rodičia sa priznajú, že nemali čas, že mali veľa roboty a iní povedia, že s dieťaťom pracovali, no my na dieťati vidíme, že nenastal žiadny pokrok. Rodič sa tiež často nevie vyjadriť, čo sa darilo a čo nie.

Každému rodičovi individuálne odporúčame, ako pracovať s dieťaťom. S menšími dvoj- až trojročnými deťmi je terapia vedená formou hry, a teda môže trvať aj dlhšie. Dieťa si pritom ani neuvedomuje, že niečo cielene trénuje. Naopak, pri výslovnosti u starších detí stačí trénovať 5 - 10 minút, ideálne každý deň. Je lepšie, ak dieťa niečo precvičuje každý deň 5 minút ako 20 minút raz do týždňa. Samozrejme, ideálne by bolo trénovať 5 minút trikrát denne. (smiech)

Prečo je dôležité vyšetriť predškolské zručnosti už rok predtým, ako nastúpi dieťa do ZŠ? Psychológ vyšetruje dieťa až na jar, kedy sa konajú aj zápisy do ZŠ.

Psychológ pozerá na dieťa komplexne. Sleduje sociálne vzťahy, ako dieťa funguje v kolektíve, ako rieši konflikty, ako znáša emócie, posudzuje pozornosť a schopnosť sústrediť sa. Tieto sociálne schopnosti sa posudzujú až na jar pred nástupom do školy, lebo sa vyvíjajú neskôr. Vo veku päť - šesť rokov môže byť pár mesiacov veľmi výpovedný čas. Logopéd sa zaoberá rečou, čo je iba časť z toho, čo dieťa pred nástupom do školy potrebuje vedieť. Logopéd robí testy skôr, aby mal čas s dieťaťom trénovať a dobehnúť deficity, ak sa nejaké zistia. Psychológ následne dáva vyjadrenie, či je dieťa zrelé nastúpiť do prvej triedy.

Kto vydáva odporúčanie na odklad školskej dochádzky?

Toto odporúčanie môže vydať len psychológ. My, logopédi, môžeme psychológovi poslať správu, v ktorej zhodnotíme dieťa z nášho pohľadu. Psychológ sa pri rozhodovaní následne môže pozrieť na názory iných odborníkov.

Kto rozhoduje o tom, či dieťa nastúpi do ZŠ alebo sa dá odklad? Aké slovo má v tomto procese rodič?

Rodič má v tomto procese veľmi dôležitú úlohu., lebo má posledné slovo. Ak psychológ odporučí dieťaťu odklad, rodič sa môže rozhodnúť odporúčanie psychológa nerešpektovať a dať dieťa do školy. Ak si však rodič želá odklad školskej dochádzky svojho dieťaťa, musí to dokladovať odporúčaním psychológa.

Správne podporiť dieťa vo vývoji si vyžaduje komplexný prístup a spoluprácu rodiča, učiteľa v materskej či základnej škole, logopéda aj psychológa. Ako to funguje v praxi?

V ambulanciách, akou je aj tá naša, je to náročnejšie. Ak je treba, odporučíme dieťa napríklad k psychológovi. Problém nastáva, keď s ním chceme úzko spolupracovať a diskutovať o dieťati. Tým, že sa nenachádzame “pod jednou strechou“, potrebujeme súhlas rodičov, aby sme konkrétne informácie mohli zdieľať telefonicky. Tiež si musíme nájsť čas, ktorý na komunikáciu vyhovuje obom stranám. To veci trošku komplikuje.

Pri niektorých pacientoch spolupracujeme so školou v tom, že napíšeme odporúčanie, ako pri učení postupovať s dieťaťom s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS). Mala som aj prípad, kedy sa pani učiteľka budúceho prváčika, ktorý k nej mal nastúpiť do triedy v rámci integrácie, prišla pozrieť na moju hodinu logopédie. Chcela vedieť, ako dieťa reaguje, ako pracuje, čo zvláda, aby sa od nového školského roka vedela naňho pripraviť.

Je niečo, čo by sa podľa Vás v tomto systéme dalo zlepšiť?

Zvýšiť počet vyštudovaných logopédov. Nakoľko nás je málo, máme dlhé čakacie doby a stretnutia s dieťaťom vychádzajú len raz za 3 - 4 týždne. Následne vytvoriť klinické centrá, kde by bol k dispozícii klinický logopéd, klinický psychológ, fyzioterapeut, liečebný pedagóg aj špeciálny pedagóg. Takéto centrá sa na Slovensku objavujú len ojedinele. Mnohí si zrejme kladú otázku, čo má fyzioterapia dočinenia s rozvojom reči, no je úžasné vidieť, aký progres môže dieťa dosiahnuť v oblasti reči, ak sa stimulujú aj jeho motorické schopnosti. Podobné centrá by mali byť aj pre dospelých pacientov, ktorí prekonali náhlu cievnu mozgovú príhodu (NCMP) alebo mali úraz.

Čo môže čakať dieťa, ak príde do prvej triedy nepripravené? Aké môžu byť dôsledky?

Môžeme očakávať poruchy učenia, problémy s poznaním písmen, spájaním do slabík, deficity v písaní písmen, smere ich písania aj zámeny medzi podobnými grafémami (písmenami). Problémy s pamäťou budú ovplyvňovať schopnosť dieťaťa orientovať sa v rámci hodiny. Nebude si pamätať dlhšie inštrukcie pani učiteľky, v diktáte bude robiť chyby. Neskôr môžeme očakávať problémy s porozumením čítaného textu. Keďže prostredníctvom čítania sa staršie deti učia, neskôr môžu nastať problémy s učením.

Na všetky tieto ťažkosti sa môžu nabaliť aj problémy, ktoré priamo nesúvisia s čítaním, ale sú dôsledkom. Deti nechcú ísť do školy, doma sa vykrúcajú z písania si domácich úloh, ktoré im trvá často dlho a je to boj pre rodičov aj pre dieťa. Niekedy sa pridajú aj poruchy správania. Ak dieťa zažíva priveľa neúspechov, často to vedie k ďalším ťažkostiam. Deti, ktoré boli predtým vodcami a teraz majú problém s učením, si potrebujú túto situáciu vykompenzovať. Môžu na seba privolávať pozornosť iným, menej šťastným, spôsobom, ako napríklad nežiaducim správaním.

Čo by ste chceli na záver odkázať rodičom, ktorí majú momentálne doma predškoláka?

Vyjadrila by som to takto. Pozrite sa na svoje dieťa, predstavte si, že si o 6 mesiacov sadne do prvej triedy. Aký z toho máte vy ako rodičia pocit? Máte obavy, či bude počúvať pani učiteľku alebo či bude zvládať učivo? Ak máte akékoľvek obavy, spýtajte sa pani učiteľky v materskej škole. Ona vidí dieťa dennodenne v situáciách, kedy musí postupovať podľa jej inštrukcií, vidí, aké má pracovné tempo, ako sa hrá, ako komunikuje s deťmi a tiež ako rešpektuje jej autoritu. Ak aj pani učiteľka vysloví obavy v akejkoľvek sfére psychomotorického vývinu dieťaťa, je nutná odborná konzultácia so psychológom, kde sa dohodnete na ďalšom postupe (materské školy majú často spoluprácu s konkrétnymi psychológmi). Ak cítite obavy vo vývine reči u svojho dieťaťa a už chodíte na logopédiu, pýtajte sa na všetko, čo vás zaujíma, svojho logopéda. Ten vám presne popíše, aké schopnosti potrebuje dieťa nadobudnúť a ktoré už má zvládnuté. Ak ešte nechodíte na logopédiu a máte obavu o reč dieťaťa, objednajte sa u logopéda v mieste svojho bydliska.