22 krokov k láskavému rodičovi
Tento svet potrebuje vľúdnosť, ohľaduplnosť, povzbudenie a láskavých rodičov, ktorí vychovajú šťastné deti. Ponúkame vám našu charakteristiku láskavého rodiča, ktorá by mohla inšpirovať.
Ako by mohol profil láskavého rodiča vyzerať?
Láskavý rodič
1. žije v súlade s vlastnými hodnotami,
2. je modelom správania, ktoré chce vidieť u svojho dieťaťa,
3. je šľachetný, má schopnosť jednať s dieťaťom starostlivo,
4. vľúdne komunikuje so svojím dieťaťom na verejnosti, do telefónu, ale aj doma za zatvorenými dverami,
5. má pravidlá, ktoré všetci poznajú a nemení ich podľa svojej nálady,
6. je spravodlivý,
7. vie oceniť,
8. chyby svojich detí vníma ako získavanie cennej spätnej väzby, nie, ako ich zlyhania,
9. je dobrý poslucháč, prijíma akékoľvek názory a diskutuje o nich,
10. používa slová ďakujem, prosím a prepáč,
11. má primerané očakávania voči dieťaťu, rešpektuje jeho potreby a záujmy aj, keď sú diametrálne odlišné od jeho vlastných potrieb a záujmov,
12. prijíma svoje dieťa so všetkými vlastnosťami, schopnosťami, náladami a omylmi,
13. k dôsledkom nevhodného správania pristupuje obozretne a premyslene,
14. nechá deti získavať vlastné skúsenosti a učí ich prevziať zodpovednosť za svoje činy,
15. stretáva sa s rodinou a priateľmi a poukazuje na dobré medziľudské vzťahy,
16. zaujíma sa o pocity svojho dieťaťa,
17. verí v svoje dieťa,
18. vie venovať deťom plnú pozornosť, hrať sa s nimi, zapojovať ich do každodenných činností, rozprávať sa s nimi, číta im rozprávky,
19. objíma svoje dieťa bez ohľadu na vek,
20. vedie deti k spolupráci, nie k súpereniu,
21. nedovolí ani jednému dňu skončiť bez toho, aby urobil pre svoju rodinu, ale aj okolie niečo dobré,
22. má otvorené srdce zmenám, ľudskosti a pochopeniu.
Naše deti nás ľúbia, ale môžu byť zmätené, cítiť sa nepochopené. Situácia v rodine, v škole nemusí byť pre dieťa jednoduchá. Okolnosti sú nie vždy ideálne ani pre nás ani pre naše dieťa. Nevyčítajme. Neobviňujme. Milujme. Chápme. Vychovávajme. Spravodlivo karhajme. Vnútorný pokoj pri karhaní alebo vyvodzovaní dôsledkov pre dieťa, je merítkom toho, či sme konali láskavo. Ak sa necítime dobre, konali sme proti vlastnému dieťaťu, ale aj proti sebe. Nie z lásky ale zo strachu, z únavy, z beznádeje, či z našej rodičovskej nadvlády. Negatívna rodičovská odplata dieťaťu prinesie len ďalšie negatívne správanie. Aj preto sa oplatí byť láskavým a veľa sa s dieťaťom rozprávať. Naše deti rastú, nie sú dospelé. Prirodzene robia chyby a ešte ich aj veľa urobia. Použijú slová, ktoré nás zrania. Prestrelia. Previnia sa. Je na mieste sa dieťaťu hlboko pozrieť do očí a povedať: „V našej rodine sa takto nerozprávame, ani takéto správanie netolerujeme. Sme k sebe slušní, tak ako aj ku všetkým, koho stretneme.“ Je to len malá ukážka, ako začať pracovať na sebe a dieťa sa pridá. Svojím úsilím môžeme smerovať k svojmu lepšiemu rodičovskému ja.
Začnime dnes. Krôčik po krôčiku.
Viac k tejto téme v odbornej publikácii
Šťastné deti – šťastní rodičia
