Ako naučiť deti rozumieť svojim emóciám a potrebám druhých ľudí?

30. marec 2021 - Články - Alena Vytřísalová

Odkladám ďalšiu prečítanú knihu pre rodičov, ktorú máme v našej ponuke. Daniel Siegel a Tina Brysonová nikdy nesklamali. Odvaha, odolnosť, emócie detí aj nás rodičov. Rozmýšľam, ako som riešila náročné situácie a porovnávam ich s tým, čo viem dnes. Myslím na rodičov, ktorí sa dennodenne boria so situáciami, na ktoré nevedia nájsť láskavé riešenie. Nezamýšľajú sa nad svojím prežívaním alebo mu možno nerozumejú, rovnako ako nerozumejú prežívaniu svojich detí. Kým sa sami nerozhodnú pre samoštúdium, nepoznajú vývinové štádia mozgu dieťaťa, ani to, čo sa odohráva v nich samých počas výbuchu hnevu či vyčerpania.

Kladiem si otázku, aký majú pre každodenný život význam informácie týkajúce sa napríklad rozptýlenej, pásovej a rebríčkovej nervovej sústavy bezstavovcov (učivo základnej školy) v porovnaním so schopnosťou vcítiť sa do pocitov druhého človeka, zastať sa ho, úprimne sa ospravedlniť alebo mu odpustiť. O tom sa však deti v škole, žiaľ, väčšinou nedozvedia.

Opäť si raz povzdychnem pri myšlienke, ako málo sa vo všeobecnosti venujeme medziľudským vzťahom, vzájomnej komunikácii, empatii. A to aj napriek tomu, že sa veľakrát potvrdilo, i na vedeckej úrovni, že práve dobré vzťahy sú tým, čo robí ľudí šťastnými. Vedieť vnímať svoje pocity a pracovať s nimi, aby sme mohli viesť spokojný život plný fungujúcich vzťahov, a najmä, aby sme s čo najväčším porozumením komunikovali so svojimi deťmi. Keď totiž správne chápeme správanie detí, potom ich nevidíme ako neposlušné, vzdorovité, zlomyseľné... Za každým správaním hľadajme príčinu. Nespájajme si ho s osobnosťou dieťaťa, ale s jeho dlhodobo alebo momentálne nenaplnenými potrebami. Vieme, čo od nás deti potrebujú, a preto im to môžeme aj poskytnúť. Z dôvodu nepochopenia však často robíme pravý opak. Keď napríklad trojročné dieťa pri šarvátke so súrodencom hodí nahnevane hračku o zem, väčšina rodičov sa pokúsi takéto správanie zastaviť hnevom alebo capnutím po zadku. Dospelí majú dve možnosti. Buď budú dieťa považovať za vzdorovité a vzdor rázne stopnú, alebo pochopia, že dieťa v danej situácii nevedelo reagovať inak, a preto potrebuje pomoc sprevádzajúcej osoby. Pre mnohých je možno prekvapením, že takéto dieťa nepotrebuje ráznu výchovnú lekciu dospelého, ale jeho náruč a pochopenie. Niekoho, kto mu pomôže utíšiť jeho nepokoj. Až potom môže dospelý začať vychovávať.

Vo výchove detí je veľa oblastí, ktoré pre rodičov ostanú nepoznané, a preto aj nepochopené, ak sa im rodič sám nezačne intenzívne venovať. Zväčša tak urobí, až keď sa začnú objavovať situácie, s ktorými si nevie rady. Nikdy však nie je neskoro na zmenu. Určité situácie by sa však nemuseli vôbec objaviť, keby rodičia zvolili správny prístup hneď od narodenia dieťaťa. Väčšina z nás však konala intuitívne, bez znalostí a rodičovských skúseností. Z toho vyplýva, že byť dobrým rodičom si vyžaduje vedomosti, múdrosť, trpezlivosť a tiež sebapoznanie.

Je čas, aby naše deti vstupovali do života múdrejšie a skúsenejšie. Môžeme im pomôcť vnímať svoje prežívanie, ako aj prežívanie druhých ľudí. Keď uznáme ich pocity, nepopierame ich, ani neodvádzame detskú pozornosť od sklamania, vzrastá ich dôvera, odolnosť aj empatia k druhým cez vlastné prežívanie. Deti sa často nesprávajú nevhodným spôsobom preto, že by sa tak vedome rozhodli, ale preto, že to v konkrétnej situácii lepšie nevedia. Svojím správaním niečo potrebujú vyjadriť. Ich schopnosti sa však ešte len rozvíjajú. Deti často nepotrebujú viac, než aby im bola chápajúca osoba na blízku.

detske-emocie-edual

Deti by mali poznať, akými emóciami disponujeme, že nie všetky sú príjemné a že nás budú sprevádzať po celý život. Môžeme ich naučiť, ako si emócie uvedomovať a keď ich budú vedieť pomenovať, budú s nimi vedieť aj pracovať. To znamená lokalizovať ich, meniť ich silu, dopad, ako aj nahradiť tie nechcené tými príjemnými. Ak sa deti naučia pozorovať svoje prežívanie, môžeme ich ľahko nasmerovať na prežívanie druhých, čím ich učíme empatii. „Ako sa asi cítil Peter, keď sa s ním odmietli hrať? Čo asi prežíva Janka, keď iba ju nepozvali? Na čo asi myslí Ondro, keď mu nikto neverí?“

Ako podporiť deti, aby lepšie zvládali svoje pocity a vedeli si poradiť vo vypätých situáciách? Ako ich naučiť rozumieť emóciám a potrebách druhých ľudí?

Deti sa zoznamujú s pocitmi vďaka vlastnej skúsenosti, cez príbehy, knižné aj filmové, a predovšetkým tým, že o nich s deťmi hovoríme.

Vhodnou pomôckou pri spoznávaní emócií sú napríklad interaktívne karty - Empati karty od Evy Lorencovej https://www.edual.sk/empati-karty-150, ktoré prostredníctvom príbehu mladej rodiny zachytávajú bežné životné situácie, s ktorými sa väčšina z nás už niekedy stretla. Hlavný hrdina Martin opisuje svoje prežívanie, dokáže sa vcítiť do iných ľudí a hľadá riešenia na vzniknuté situácie.

Deti zažívajú veľa situácií, s ktorými si často nevedia rady, sú pre ne náročné a nepríjemné. Sprevádzajme a povzbudzujme ich, aby vďaka vlastnej skúsenosti získali potrebné zručnosti. Aby sa stali vyrovnanými a láskavými pre seba aj ľudí, s ktorými sa budú počas života stretávať.

***

Ak sa chcete dozvedieť viac o zvládaní detských emócií, a aj tých vlastných, odporúčam knihy:

Rozvíjejte u dětí odvahu, zvídavost a odolnost – Daniel J. Siegel a Tina Payne Brysonová

rozvijejte-u-deti-odvahu-zvidavost-a-odolnost-kniha-edual