Ako pristupovať k súrodeneckým sporom?
Súrodenecká rivalita je prirodzená a môže sa diať v rôznej intenzite v závislosti od pováh, ale aj rodičovského pôsobenia. Niektorí rodičia ba dokonca výskumy tvrdia, že zo súrodeneckého hašterenia musia deti vyrásť a pôsobenie rodičov nemá výrazný dopad na existenciu detských sporov.
Jeden zaujímavý výskum viedla Dr. Laurie Kramerová, prodekanka Illinoiskej univerzity, ktorá v rámci šesťtýždňového programu More Fun with Sisters and Brothers spolupracovala s rodinami na tom, aby sa ich deti správali k sebe milšie. Kramerová usúdila, že súrodenci nemusia pred sebou hnev potláčať, zatiaľ čo na zdvorilosť a toleranciu netreba brať ohľad. Ďalej hovorí o tom, že základné obrysy súrodeneckých vzťahov sú nadobudnuté v rannom veku a aj v dospelosti sa tieto obrysy prejavujú, či je to na jednej strane manipulačný prístup alebo šikanovanie, či na strane druhej ohľaduplnosť a láskavosť. (Viac o výskume v knihe od BRONSON, P. – MERRYMAN, A. 2015. Výchovný šok.)
Možno rodičia nemôžu zabrániť veľkej časti súrodeneckých sporov, ale majú v rukách nástroj, ako intenzitu konfliktov korigovať a posilniť to pekné, čo v súrodeneckom vzťahu je.
Darom súrodenca získavajú deti cenného partnera, vďaka ktorému sa vzájomným pôsobením a ovplyvňovaním naučia dôležitým empatickým a komunikačným zručnostiam - podeliť sa, vysvetliť, ustúpiť, počkať, prispôsobiť sa a iné, ktoré neskôr zužitkujú v živote mimo domu. Ako ale k súrodeneckým sporom pristupovať, aby sme sa vyhli neprimeraným rodičovským reakciám?
Photo: 123RF
Pripravili sme pár tipov, ktoré vám môžu pomôcť lepšie zvládnuť malých rivalov:
1. Už v myšlienkach prestať zmýšľať o konkrétnom dieťati alebo deťoch ako o problémových či nezvládnuteľných, ale o deťoch s veľkou dávkou energie a poďakovať sa za to, že sa hýbu, sú zdravé, živé a priebojné.
2. Dopriať deťom veľa spoločných pozitívnych zážitkov – zábava na dvore, v bazéne, večerný popcorn pri televízii. Podľa Dr. Kramerovej práve tieto čisté pozitíva ostávajú ako dôležitejšie elementy v detskej mysli.
3. Neuprednostňovať ani jedno dieťa, neporovnávať súrodencov medzi sebou a ukázať pochopenie každej strane. „Rozumiem, že ste obaja potrebovali presne tú istú kocku. Je to ťažké. Posledná kocka a dve deti.“
4. Boje za materiálne veci a hračky neoddeliteľne patria k detskému veku a sú prirodzeným procesom hľadania sily jednotlivca a sebapresadenia. Rodičia sa nemusia obávať, že ich malé dieťa bude v dospelosti sebecké. Možno by boli prekvapení, že neprimeraný tlak na dieťa a príkaz podeliť sa či násilné odobratie hračky môže naopak spôsobiť v dieťati odpor a v dospelosti môže mať problém odpútať sa od materiálneho, lebo nenasýtilo svoje základné potreby v detstve, prípadne trpelo nedostatkom. Hračky majú svojich majiteľov a pri spoločných hračkách si môžete dohodnúť pravidlo: Hračka je toho, kto sa s ňou hrá prvý. Prvý súrodenec má právo rozhodnúť sa, či sa o hračku podelí (kontrolovanie situácie), druhý súrodenec sa učí hračku si vypýtať (komunikačná zručnosť), ak ju nedostane, hľadá si inú hračku (prijatie situácie).
5. Nebáť sa deti oddeliť a nájsť možnosť tráviť čas s každým dieťaťom osamote.
Ak potrebujeme súrodencov oddeliť, povedzme im, prečo tak robíme:
„Teraz nie je vhodné, aby ste boli spolu. Potrebujete od seba prestávku.“
„Janko ma teraz potrebuje pri domácich úlohách a teba, Marek, čaká ocko v záhrade.“
6. Nájsť zdravú mieru, kedy zasiahnuť a kedy nechať staršie deti vyriešiť si spory samé.
„Nateraz som vypla televíziu, ostane vypnutá, kým sa nedohodnete. Viem, že to dokážete.“
„Dávam vám dve minútky, aby ste našli spôsob ako si upratať detskú izbu bez kriku. Keď skončíte s upratovaním, mám pre vás zaujímavú novinku. (Kým si deti upracú izbu, môžete si premyslieť, čo zaujímavé ale zároveň pravdivé im sprostredkujete a uspokojíte ich zvedavosť.)
7. Nevyjadrovať sa jednoznačne k situácii, ktorú sme nevideli a označiť len jedného vinníka na základe momentálneho úsudku.
8. Opakovať deťom pravidlo:
„Keď sme nahnevaní, druhých nezraňujeme.“
„Nezhody riešime slovami, nie päsťami.“
9. Vyzdvihnúť silu súrodeneckej lásky cez príbeh, aby deti samé ocenili, že krajšie správanie teší pri srdci všetkých.
Príbeh o dvoch psíkoch
Bol jeden pán, ktorý mal dvoch psíkov, ktorých veľmi ľúbil. Obidvoch pekne vychovával, kŕmil a staral sa o nich. Starší psík už bol rozumnejší a silnejší, ten mladší bol ešte hravejší a potreboval viac tréningu. Pán toho maličkého všetko učil, aby vyrástol na rozumného psíka a dobehol staršieho. Starší psík sa počas jedného dňa začal nudiť a len tak, pre zábavu, začal mariť pánove plány na psíkov tréning. Zo srandy začal mladšieho psíka učiť opak toho, čo ho práve naučil pán. Malý psík už dlho nedostal od pána pochvalu ani odmenu. Prestal si veriť, že je dobrým psíkom a bol stále nervózny a zavíjal. Po čase nespokojnosti začal malý psík robiť napriek staršiemu psíkovi a všetci akosi zosmutneli. Nevedeli pekne vychádzať. Pán si nevedel rady, psíci neposlúchali, zavíjali, trhali sa o hračky, o jedlo, o deku na spanie. Pán sa rozhodol, že psíkov rozdelí, keď nevedia spolu vychádzať. Ako išli na prechádzku, každý psík musel byť priviazaný na inej vôdzke. Odrazu uvideli druhého pána. Tiež mal dvoch psíkov. Pekne behali vedľa seba, hrali sa, delili sa o hračky. Bol to nádherný pohľad. Behali po lúke, srsť im viala a radostne štekali. Keď našli jeden papek, väčší psík dovolil mladšiemu, nech si ho ponesie prvý a potom menší psík zase väčšiemu. Druhý pán prezradil, že jeho psy spolu spávajú, lížu si labky a sú tí najlepší kamaráti na svete. Vždy si pomôžu a je veľmi rád, že ich má a zopakoval:
"Sú to tí najlepší kamaráti na svete! Niekedy sa poškriepia, ale nikdy si neublížia. Práve im idem kúpiť do obchodu maškrtu, ktorú si pekne rozdelia na veľkej lúke, kde im budem hádzať červenú loptičku.“
Photo by Matt Jones on Unsplash
Otázka: Spýtajte sa dieťaťa, ktorých psíkov by chcelo mať ono?
Odpoveď: Samozrejme, dobrých.
Uistite ho, že aj vy. Objímte svoje deti a povedzte im, že len na vás doma záleží, ako budete spolu vychádzať.
Umenie každodenne dokazovať, že deti máme radi rovnakou mierou a žiadneho súrodenca nepreferujeme, je veľmi dôležité pre ich zdravý budúci vývoj. Najdôležitejší je spôsob, akými slovami svoje myšlienky prezentujeme, aby deti cítili, že ich milujeme, aj keď ich správanie korigujeme.
Veríme, že vám tento článok pomohol. Záleží nám, aby ste lepšie rozumeli deťom, ale aj sebe.
Odkaz na knihu Výchovný šok:
