Psychicky silní ľudia vychovávajú psychicky silné deti. Ak súhlasíte s týmto výrokom, ktorý som si požičala z knihy 13 vecí, ktoré psychicky silní rodičia nerobia https://www.edual.sk/13-veci-ktore-psychicky-silni-rodicia-nerobia-169, ktorú napísala Amy Morin, pravdepodobne budete súhlasiť aj s tým, že rodičovstvo nie je len o vedení dieťaťa, ale aj o vedení samého seba. Predtým, ako sa staneme rodičmi, poznáme svoje správanie v role partera a partnerky, zamestnávateľa, zamestnanca, priateľa a priateľky, kolegu či kolegyne. Naša rola rodiča je teda roky nepoznaná, a preto si zvyčajne vytvárame predstavy o tom, akými rodičmi by sme si priali byť. Keď sa nám narodí dieťa, môžeme svojím správaním v náročných situáciách mnohých, no aj samých seba, prekvapiť. Možno sme dovtedy na druhých nekričali, nezažívali pocity frustrácie a takmer vždy vedeli, ako sa zachovať.

To, že je želané dieťa dar, sme si uvedomili vo chvíli, keď nám lekár potvrdil tehotenstvo, To, že tento dar potrebuje 24-hodinovú opateru, sme si uvedomili, keď bábätko prišlo na svet. To, že mať dieťa je v mnohých smeroch výzva, sme si uvedomili, keď sme zistili, že jeho potreby sa menia rýchlejšie, než stačíme uspokojovať tie, o ktorých už sme vedeli. Výzva pokračuje, keď dieťa rastie a my postupne odhaľujeme jeho silné a slabé stránky, súčasne aj tie svoje a nášho partnera. Je dobré držať sa zopár múdrostí, ktoré nám budú majákom, keď sa náhodou niekedy budeme cítiť stratení, sklamaní či vyčerpaní.

MOJICH PÄŤ RODIČOVSKÝCH MÚDROSTÍ

VZŤAH ↔ VZÁJOMNÁ ÚCTA | REŠPEKT | PRIRODZENÁ AUTORITA | SPOLOČNÝ ČAS | VZOR

Múdrosť číslo 1 | Každý fungujúci vzťah stojí na úcte a láskavosti

O  úcte a láskavosti by sa v rodine diskutovať nemalo. Mali by byť bežnou súčasťou každodenného života. Mali by byť samozrejmosťou a mali by byť vzájomné. Dieťa nie je náš kamarát či kamarátka. Napriek tomu, že si želáme, aby sa správalo slušne ku každému, komunikácia medzi kamarátmi je predsa len odlišná. Aj keď sa často snažíme o kamarátsky vzťah so svojím dieťaťom, je dobré pripomínať si, že posledné slovo máme my. Nie preto, že sme väčší či silnejší, ale preto, že sme múdrejší, skúsenejší a nesieme zodpovednosť. Teda vo väčšine prípadov.

To, ako hovoríme so svojím dieťaťom, ako rešpektujeme jeho priania a rozhodnutia, ako mu prejavujeme pochopenie a poskytujeme útechu, ovplyvňuje náš vzájomný vzťah. Rešpektovať dieťa však neznamená, že musíme na všetko prikývnuť. Aj nie sa dá povedať láskavo a rovnakým spôsobom sa dá vysvetliť aj dôvod nášho rozhodnutia.

Prirodzená autorita dospelého vzniká na základe vzájomnej dôvery. Nie je vôbec ľahké ostať láskavý, ak sa dieťa správa nezdvorilo, kričí a hnevá sa. No ak sa aj my začneme správať nezdvorilo, kričať a hnevať sa, ukážeme dieťaťu, že sme rovnako zraniteľní ako ono. Dieťa potrebuje vidieť, že sme silní a že sa na nás môže spoľahnúť, ak sa vo vyhrotených situáciách nemôže spoľahnúť samo na seba. Potrebuje zažívať, že dokážeme situáciu upokojiť, a to aspoň dovtedy, kým sa to nenaučí samo. Našu silu a stabilitu si dieťa odvodzuje od toho, ako sa staviame k životným výzvam. Rodič, ktorý na dieťa prenáša svoje úzkosti, obavy, zaťažuje ho svojimi problematickými vzťahmi či problémami v práci, nemôže byť pre dieťa pevnou oporou, ktorú potrebuje, aby sa mohlo správne vyvíjať. To však neznamená, že by sme nemali hovoriť o svojich pocitoch. Naopak. Dieťa sa vďaka opisu pocitov druhých učí vnímať a pomenovať svoje vlastné.

Aby sa od nás dieťa mohlo veľa naučiť, potrebuje vidieť, ako sa správame v rôznych situáciách, preto je dôležité s deťmi tráviť čas. Zažívať spoločne zážitky, či už sú príjemné alebo naopak. Dospelý, s ktorým dieťa trávi čas, sa preňho stáva vzorom. Otázka je, či dobrým alebo zlým. Aj keď niektorí mladí rodičia otvorene vyhlasujú, že sa nikdy nebudú správať ako ich rodičia, skúsenosť ukáže, že práve správanie, ktoré na svojich rodičoch nenávideli, im je najprirodzenejšie. Často preto platí, že ak chceme zmeniť správanie dieťaťa, musíme najprv zmeniť to svoje. Za túto príležitosť môžeme byť deťom vďační.

Hovorme dieťaťu, ako sa má správať, iba ak sa tak my sami správame!

SCHOPNOSŤ ↔ PRÍLEŽITOSŤ | DÔVERA | POVZBUDENIE | OCENENIE | SEBADÔVERA | VZOR

Múdrosť číslo 2 | Dieťa je tým schopnejšie, čím viac príležitostí dostáva

Inými slovami, dieťa potrebuje mať čo najviac príležitostí skúšať, rozmýšľať, učiť sa a precvičovať. Je na nás, dospelých, aby sme dovolili dieťaťu vyskúšať všetko, na čo sa cíti a čo je preňho bezpečné. Občas ho môžeme aj trocha posmeliť, ak priveľmi váha. K tomu dieťa potrebuje mať pocit istoty, že smie robiť chyby, dôveru, že mu pomôžeme, ak bude bezradné, povzbudenie, aby vytrvalo v skúšaní, ak sa mu nedarí a ocenenie, aby sa uistilo, že postupuje správnym smerom. Je dôležité využiť obdobie „Ja sám,“ kedy chce dieťa všetko vyskúšať a napodobuje ostatných, než príde obdobie, „Ja to neviem,“ alebo „Ty to vieš lepšie,“ za čím sa často skrýva „Mne sa nechce“.

Je dôležité, aby sme neprestajne dieťa nabádali, aby činnosti, ktoré je schopné robiť, aj reálne robilo, napriek tomu, že my to vieme lepšie. Niekedy sa nám ťažko pozerá, ako neobratne sa dieťa snaží dostať k cieľu, a preto radšej konáme namiesto neho. No tým opäť rozvíjame iba svoje zručnosti, namiesto toho, aby sme túto výsadu dopriali dieťaťu. Čím častejšie dieťa uspeje, tým viac si verí, čo pochopiteľne posilňuje jeho sebadôveru. Skutočnú sebadôveru dieťa získava z vlastného prežitku úspechu. Nie z toho, že radosť z jeho úspechu prežívajú druhí. Preto netreba dieťa priveľmi chváliť za výsledky. Treba sa zamerať na jeho pocity zo zvládnutej úlohy. Treba oceniť jeho odhodlanie, výdrž a kreativitu. Pamätajte, že neexistuje iba jeden spôsob, ako niečo zvládnuť.

Aj okľuka je cesta, na ktorej sa môže dieťa veľa naučiť!

SPRÁVANIE ↔ EMÓCIE | POROZUMENIE | NASTAVENIE | OKOLNOSTI | OSPRAVEDLNENIE | VZOR

Múdrosť číslo 3 | Každé nevhodné správanie dieťaťa má svoj dôvod

Našou, často neľahkou, úlohou je tento dôvod odhaliť. Vyjadriť dieťaťu porozumenie je presne to, čo v ťažkých chvíľach najviac potrebuje. Dieťa žije vo svojom vlastnom svete. Často sú to iba naše domnienky, aké pocity dieťa prežíva. Jedine vzájomná dôvera a naladenie sa na seba nám pomôže správne pochopiť, čo od nás dieťa v danom momente potrebuje. V prítomnosti blízkych sa dieťa cíti najviac v bezpečí, a preto práve pri nich necháva voľný priechod svojim pocitom, čo mnohí mylne chápu ako neposlušnosť.

Dieťa sa nerodí vychované, vhodnému správaniu sa musí naučiť. Potrebuje nejaký čas, aby sa naučilo uvedomovať si svoje správanie, jeho dopady na seba aj druhých. Je náročné správať sa inak, ako sa v skutočnosti cítime. Dieťa potrebuje zažiť veľa vzájomných interakcií a získať veľa skúseností, aby si túto schopnosť osvojilo.

Každé dieťa je jedinečné. Má odlišné nastavenie, temperament, vzory aj prostredie, a práve preto je správanie detí také rôznorodé. Jedno dieťa sa rozplače, ak mu niekto v škôlke zoberie hračku. Druhé sa urazí, iné si ju zoberie späť a ďalšie si nájde inú. Je nespravodlivé odsúdiť dieťa za to, že reaguje impulzívne, rovnako ako chváliť dieťa za to, aké je tiché, ak je za jeho submisívnym správaním strach z prejavenia emócií.

Mali by sme vychádzať z toho, že všetky deti sú dobré, iba správanie niektorých je pre dospelých náročnejšie. Každý rodič by mal milovať svoje dieťa také, aké je, čo neznamená, že by ho mal prestať usmerňovať. Dieťa potrebuje dostávať úprimnú spätnú väzbu, aby mohlo svoje správanie meniť, ak je neefektívne.

Ak prijímame dieťa bezpodmienečne, potom nehodnotíme jeho osobnosť, ale zameriavame sa na jeho správanie. A to je jediné, čo by sme mali chcieť zmeniť. Z toho vyplýva aj pravidlo, že všetky emócie sú v poriadku, každé správanie však nie.

Našou ďalšou neľahkou úlohou je nenechať sa strhnúť emóciami dieťaťa. Ak odhalíme dôvod týchto emócii, náročné situácie ľahšie ustojíme. Na zvládnutí emócii dieťaťa aj dospelých majú zásadný vplyv okolnosti, a preto netreba hneď viniť dieťa ani seba zo zlyhania. Niekedy sa skrátka udalosti nakopia, situácia sa vyhrotí a zomelie všetkých zúčastnených. Spokojne to hoďte na zlý deň.

Sme dospelí a ako vodcovia svojich detí potrebujeme deťom ukázať, ako sa správa dobrý vodca. Že si vie priznať chybu, že sa vie ospravedlniť. Nestáva sa tým horším, ale ľudskejším, hodný nasledovania.

Dobrým vodcom sa nerodíme. Stávame sa ním pokusmi a omylmi!

ZODPOVEDNOSŤ ↔ DÔSLEDKY | DÔVERA | ODVAHA | SAMOSTATNOSŤ | ODOLNOSŤ | VZOR

Múdrosť číslo 4 | Dieťa sa učí zodpovednosti vlastnou skúsenosťou

Ak chceme dieťa naučiť zodpovednosti, musíme mu ju najprv odovzdať. Či už ju dieťa prijme a ako sa jej zhostí, ukáže čas. Je to dlhý proces odovzdávania a preberania zodpovednosti s ohľadom na schopnosti dieťaťa. Je to proces, ktorého cieľom je, aby naše dieťa postupne prevzato zodpovednosť za svoj život a život svojej rodiny. K tomu, aby sa dieťa stalo zodpovedné, potrebuje pocítiť dôsledky nezodpovedného správania. Prirodzené dôsledky učia dieťa prirodzenou cestou zmeniť svoje správanie, aby sa vyhlo nepríjemnostiam. Teda najesť sa, aby nebolo hladné, obliecť sa, aby mu nebola zima či naučiť sa na písomku, aby nedostalo zlú známku. Na nebezpečné alebo nezodpovedné detské správanie musíme nájsť logické dôsledky, ak situáciu nevieme riešiť inak. Napríklad, ak dieťa opakovanie nedodrží dohodnutý čas príchodu domov, môžeme mu pobyt vonku skracovať, kým sa to nenaučí.

Tým, že dieťaťu predáme určitú zodpovednosť, naša úloha nekončí. Dieťa potrebuje dostávať spätnú väzbu buď vo forme ocenenia alebo vo forme upozornenia či vyvodenia dôsledkov. Zodpovednosť dieťaťa by mala byť krytá našou dôslednosťou. Tak sa dieťa naučí, že keď niečo neurobí alebo to urobí zle, tak sa konkrétnej zodpovednosti nezbaví.

Významným benefitom zodpovednosti je sloboda a toto je naše eso v rukáve. Čím je dieťa zodpovednejšie, tým viac si získa našu dôveru a s tým spojenú voľnosť. Odvaha a samostatnosť umožňujú dieťaťu robiť veci po svojom, čo síce môže viesť k občasným zlyhaniam, no aj tie sú dôležité, lebo vďaka nim si zvyšuje odolnosť.

Zodpovednosť dieťaťa je do značnej miery ovplyvnená zodpovednosťou rodičov. Dieťa vníma, ako sa správame, keď niečo sľúbime, ako pristupujeme k pravidlám, či konáme, ako hovoríme. Rodičovský vzor je pre zodpovedné správanie dieťaťa zásadný.

Zodpovednosť je naše privilégium konať!

TRPEZLIVOSŤ ↔ VNÍMAVOSŤ | PRIORITY | EMÓCIE | SEBAPOZNANIE | ROVNOVÁHA | VZOR

Múdrosť číslo 5 – Naša trpezlivosť nie je nevyčerpateľná

Prečo niekedy ustojíme aj ten najväčší výbuch detského hnevu, ďalšiu poznámku v žiackej knižke či päťku z písomky a inokedy vybuchneme pri nevinnej grimase dieťaťa?

To, ako vnímame situáciu, závisí od toho, v akom sa práve nachádzame rozpoložení. To, ako zvládneme situáciu, závisí od toho, koľko energie na sebaovládanie sme už vyčerpali. Trpezlivosť nie je nekonečná, a preto si treba strážiť, koľko jej máme v zásobe. Naše rezervy trpezlivosti ubúdajú aj vplyvom fyzického a psychického vyčerpania, prežívaním frustrácie, strachu či sklamania.

Okrem schopnosti vnímať dieťa by sme sa mali naučiť vnímať aj samých seba. Vnímať úbytok síl a uvedomovať si svoje pocity. Je našou zodpovednosťou dopĺňať energiu. To nie je prepych, to je nutnosť pre našu pohodu aj blaho našej rodiny. Chcieť byť perfektní vo všetkom je cesta k vyhoreniu. Je dôležité určiť si priority. Radšej neumytý riad ako nezvládnutá situácia. Radšej prečítaná rozprávka na dobrú noc ako ďalšia rozprávka v televízii. Radšej usmiata mama pod stanom ako nervózna mama v luxusnom hoteli.

Deti majú citlivé vnímanie našej nálady. Svoje city neskryjeme. Majme vlastné emócie pod kontrolu. Naučme sa vnímať svoje citlivé miesta aj pracovať so svojou mysľou, aby sme vedeli zahnať obavy, premeniť problém na riešenie, smútok na radosť a sklamanie na vďačnosť. Naučme sa prijímať veci také, aké sú, ak ich nevieme zmeniť. Empatia nám odkrýva potreby druhých. Sebapoznanie nám odkrýva naše vlastné potreby. Nadhľad nám pomáha predísť zbytočným konfliktom.

Zlatá stredná cesta, balans či rovnováha je ideál, ktorý by mal byť naším cieľom. Ak niekde pridáme, inde musíme ubrať, lebo deň bude mať vždy len 24 hodín.

Priveľmi sa nežeňme, nech nie sme v cieli priskoro!

Ak si usporiadame život tak, ako najlepšie vieme a využijeme všetky dostupné možnosti, potom sme urobili pre svoje deti maximum, lebo ponúkať vzor svojho najlepšieho ja, to stojí veľa síl.

Keby sa každý rodič zameral na to, aby bol pre svoje dieťa tým najlepším vzorom, už nemusí robiť nič navyše. Dieťa dostane všetko, čo pre svoj život potrebuje.