Ako zvýšiť vnútornú motiváciu dieťaťa?

V roku 2017 sme uverejnili článok s názvom AKO SA POPASOVAŤ S PORUCHOU UČENIA. Bol to náš prvý článok. Pre edual.sk ho napísala moja kamarátka, mama troch detí. Článok bol o jej najstaršej dcére, v tom čase dvanásťročnej Eme, ktorá vďaka pevnej vôli a odhodlaniu rodičov, i jej samotnej, objavila svoje talenty a získala sebaistotu napriek tomu, že to na začiatku vyzeralo úplne inak. Usmievam sa, keď si po rokoch čítam článok znovu, aby som si pripomenula oslabené schopnosti, ktoré sa u dievčatka odhalili, keď malo šesť rokov. Usmievam sa preto, lebo viem, aký kus cesty prešla dnes už dospievajúca Ema.

Kristína Emu opisovala, ako pomalé, zábudlivé, večne posledné, často nevnímajúce dievčatko, skrátka také zasnené “kačiatko“. Nemala žiadnu vadu reči, výnimočne maľovala a riekanky i pesničky si pamätala bez problémov. Napriek tomu, že nevykazovala známky oneskoreného vývinu, Kristína dala na radu kamarátky a pred nástupom do školy sa obrátila na špeciálnu pedagogičku. Tá určité deficity odhalila. Boli to napríklad výkyvy v koncentrácii, slabšia zraková pamäť, znížená schopnosť prepojenia zrakového a sluchového vnímania, oslabenie v zrakovom rozlišovaní či slabšia súhra pohybov oka a ruky. 

Paní učiteľky v škôlke brali ohľad na Emkin bohatý vnútorný svet, ktorý jej akoby bránil vnímať ten okolitý, a doma sa rodičia učili nekonečnej trpezlivosti. Obrat nastal, keď Ema nastúpila do školy. Paní učiteľka už nemala priestor venovať Eme toľko času, všetko opakovať viackrát a brať ohľad na jej nepozornosť, zábudlivosť a absentujúcu duchaprítomnosť. Zrazu sa z dievčatka bez ohľadu na jej schopnosti a kreativitu stalo “problémové“ dieťa. Obaja rodičia mali v tom čase, pochopiteľne, obavy o Emkino sebavedomie. V celej situácii zohrala významnú úlohu jej o dva roky mladšia sestra, ktorá staršiu sestru bránila, pomáhala jej a Emkine deficity kompenzovala vlastnou iniciatívou. Napriek prekrásnemu súrodeneckému vzťahu Ema cítila, že sa jej nedarí v porovnaní s mladšou sestrou, ktorej sa, naopak, darilo vo všetkom, čomu sa venovala a navyše bez veľkého úsilia. Spomínané deficity spôsobovali, že informácie, ktoré Ema prijímala a spracovávala, boli skreslené a časovo oneskorené, čo viedlo k chybným výkonom a strate sebaistoty.

Ema ostala v opatere špeciálnej pedagogičky takmer päť rokov. Systematické cvičenie na odstránenie Eminých hendikepov a posilnenie prepojenia mozgových hemisfér jej pomohlo preklenúť ťažkosti, ktoré spočiatku v škole zažívala. Cvičenie sa približne po mesiaci obmieňalo a alfou a omegou úspechu bola pravidelnosť. Každý deň desať minút. Môže sa zdať, že je to hračka. No prinútiť dieťa cvičiť 10 minúť denne po dobu piatich rokov nebolo vždy ľahké. No vyplatilo sa!

Okrem pravidelného cvičenia sa Kristína usilovala nájsť pre Emu aktivity, ktoré by ju bavili a v ktorých by zažívala pocity radosti a úspechu. Začala chodiť na výtvarný krúžok, kde Ema rozvíjala svoje silné stránky. Po čase si sama vybrala, že chce jazdiť na koni, čo rodičia radi podporovali. Nasledovala hra na klavír a vďaka zbormajsterke, ktorá v Emke objavila muzikálne nadanie, začala spievať v detskom zbore. Ema si hľadala záľuby, v ktorých mohla vyniknúť jej osobnosť a využiť svoju kreativitu. Nerada sa porovnávala s ostatnými. Rodičia načúvali jej potrebám, podporovali ju vo všetkom, v čom by mohla získať viac sebadôvery. Do ničoho ju nenútili. Vďaka ich podpore mala možnosť objavovať svoju jedinečnosť a zažívať radosť zo svojho napredovania. Už na prvom stupni začala Ema zvládať školu bez akýchkoľvek úľav a čoskoro patrila medzi najlepších žiakov.

Čo bolo Eminou hnacou silou?

Pred viac ako dvoma rokmi strávila Kristína s rodinou pár dní v Bratislave. Spali u nás doma a ja som mala príležitosť spoznať Emu a jej súrodencov opäť o niečo bližšie. V jedno ráno Kristína telefonovala so svojou sesternicou z Ruska. Hneď ako spustila svoju plynulú ruštinu, Ema ma naliehavo poprosila o pero a papier a začala si robiť poznámky. Keď Kristína ukončila hovor, zavtipkovala som, či robí mame osobnú asistentku. Ema mi vysvetlila, že keď mama hovorí po rusky, tak sa pritom učí a robí si poznámky preto, aby sa opýtala, čomu nerozumela. S úžasom som sa spýtala, kde berie všetku tú motiváciu zaujímať sa o veci okolo seba. Na to, čo mi vtedy Ema odpovedala, nikdy nezabudnem: „Keď som bola mladšia, cítila som sa hlúpa. Mala som pocit, že ničomu nerozumiem. Vadilo mi to. Keď sa rodičia medzi sebou alebo s ich priateľmi o niečom rozprávali, chcela som im rozumieť, chcela som vedieť všetko to, čo vedia oni, a preto som sa ich veľa pýtala. A stále sa pýtam. Proste ma tie veci zaujímajú.“

A kým je Ema dnes?

Zo zasneného “kačiatka“ vyrástla rozhľadená “labuť“. Dnes má Ema 17 rokov. Študuje na anglickom gymnáziu v Prahe a minulý rok bola vyhlásená za druhú najlepšiu študentku na škole. Spieva v zbore, tancuje a vystupovanie na pódiu si nesmierne užíva. Jej rodičia mi pravidelne posielajú fotky, ako sa preháňa po lese na koni. Ako sama vraví, keby jej to dovolil čas, chcela by chodiť na basketbal, hrať tenis a študovať ďalšie jazyky. Jednoducho, žije naplnený život. Dnes je sama inšpiráciu pre svojich súrodencov a robí veľkú radosť svojim rodičom.

Ako teda zvýšiť vnútornú motiváciu dieťaťa?

Obklopte dieťa zaujímavými ľuďmi a sami buďte preňho inšpiratívnym vzorom. Nezabúdajte oceňovať jeho odhodlanie a napredovanie. Keď je malé, stojte pri ňom, prejavujte mu dôveru a povzbudzujte ho, keď sa darí, ale aj keď sa nedarí. Strážte jeho zraniteľnosť, aby sa nikto nemohol dotknúť jeho sebahodnoty. Sprevádzajte ho a hľadajte preňho cestu, ktorou je schopné ísť, aby ste ho potom v správny okamih mohli pustiť a už len z diaľky sledovať jeho kroky. Nestrácajte dôveru, ak sa občas potkne a verte, že jeho kroky budú stále istejšie a odvážnejšie. To najcennejšie, čo môžete pre dieťa urobiť, je, že okrem jeho schopností budete objavovať a rozvíjať aj tie svoje. Dieťa si intuitívne vyberá vzory, ktoré chce nasledovať a v čom ich chce nasledovať. Ide o to, aby si malo z čoho vyberať.

***

AKO SA POPASOVAŤ S PORUCHOU UČENIA

https://www.edual.sk/clanky/najnovsie/ako-sa-popasovat-s-poruchou-ucenia