Akú mieru zodpovednosti odovzdávať svojmu dieťaťu?
Takú, ktorú dokáže zvládnuť, ktorá je primeraná jeho veku a jeho schopnostiam. Keď sa dieťa narodí, je plne odkázané na nás, jeho rodičov. Starostlivosť o dieťa a jeho ochrana je teda v našich rukách. Cieľom je našu úplnú zodpovednosť za svoje dieťa odovzdať do jeho rúk, aby sa mohlo stať aj ono plnohodnotným dospelým. Je to dlhý proces trvajúci roky. Sue Beever vo svojej knihe Šťastné deti, šťastní rodičia nazýva tento proces „tanec zodpovednosti“.
Je to tanec odovzdávania a preberania zodpovednosti medzi rodičom a dieťaťom. Deti za seba postupne preberajú viac a viac zodpovednosti. Ako rodič by sme mali v závislosti od situácie posúdiť, kedy svojmu dieťaťu poradiť, pomôcť alebo ho kontrolovať, a naopak, kedy je lepšie sa stiahnuť a nechať ho robiť veci podľa seba.
Tento tanec zodpovednosti vedie často ku konfliktom.
Buď chce vaše dieťa urobiť niečo samo, lenže vy ho to z nejakého dôvodu nemôžete nechať urobiť. Možno nemáte práve dosť času alebo je to príliš nebezpečné, alebo ste si spomenuli, ako to dopadlo naposledy. Alebo chcete, aby vaše dieťa prevzalo zodpovednosť a urobilo niečo samo v rámci svojich schopností, lenže vaše dieťa nechce!
Často sa to končí pocitom hnevu či sklamania zo seba alebo zo svojho dieťaťa.
Teraz zvážte:
Preberáte na seba príliš veľa zodpovednosti?
Možno sa snažíte dieťa kontrolovať, no v skutočnosti iba nie ste naladení na to, čo sa pokúša zvládnuť samo. Stiahnite sa a dajte svojmu dieťaťu viac dôvery, aby sa cítilo schopné a užitočné.
Príklad:
Vidíte, že obúvanie trvá vašej dcére skutočne veľmi dlho a máte chuť urobiť to za ňu. Uvedomíte si však, že v tejto chvíli by to znamenalo, že za ňu preberiete príliš veľa zodpovednosti. Napadne vám tiež, že máte ešte množstvo iných dôležitých vecí, ktoré môžete urobiť, a preto jej dáte trochu viac času. Stiahnete sa teda a dáte jej priestor, aby dokončila, čo začala.
Druhý príklad:
Vaše batoľa zakoplo, spadlo a už-už sa rozplače. Mate chuť k nemu pribehnúť a poľutovať ho, no usúdite, že v prípade takéhoto malého pádu by to znamenalo, že zaň preberáte viac zodpovednosti, než je potrebné. Namiesto toho ho upokojíte a povzbudíte, aby pribehlo k vám, ak potrebuje boľačku pofúkať. Keď ho necháte, aby sa samo rozhodlo, či chce prísť k vám alebo nie, prenášate naň zodpovednosť, aby samo rozpoznalo a uspokojilo svoje potreby.
Odovzdávate svojmu dieťaťu príliš veľa zodpovednosti?
Možno od svojho dieťaťa očakávate priveľa a zisťujete, že potrebuje viac vašej pomoci, podpory či kontroly. A možno dokonca potrebuje záchranu! Vezmite situáciu do svojich rúk a preberte späť časť zodpovednosti. Zapájajte sa viac do toho, čo vaše dieťa robí.
Príklad:
V posledných dňoch vám robilo radosť bezproblémové ukladanie vašej dcérky do postele. Veľmi sa snažila robiť všetko tak, ako najlepšie vedela, a vy ste jej snahu ocenili. Tešíte sa, že dnes večer bude opäť taká samostatná, no čoskoro zistíte, že to bude inak. Pocítite rozčarovanie a pýtate sa, prečo to dnes nemôže ísť tak dobre ako včera. Vzápätí si uvedomíte, že máte zrejme privysoké očakávania, veď vaša dcérka má len 3 roky! Tentoraz jednoducho prevezmete viac zodpovednosti na seba a trochu jej pomôžete. Môžete tiež vyjadriť svoje nadšenie z toho, ako to v predchádzajúcich dňoch zvládala sama.
Máte dobre rozdelenú zodpovednosť?
V tomto prípade u vás veci fungujú ako po masle. Je pravdepodobné, že s rozvahou a jednoznačne presadzujete nastavené hranice, pretože vaše dieťa vie, že za svoje činy môže niesť aj nepriaznivé dôsledky.
Príklad:
Je mrazivý zimný deň, idete na prechádzku a vaše dieťa si nechce vziať rukavice. Necháte ho teda ísť bez rukavíc, pričom si jeho palčiaky pre každý prípad dáte do tašky. Keď sa začne sťažovať, že ho oziabajú ruky, poviete mu, že ich má veľmi studené a podotknete, aké to bude príjemné, keď si nabudúce dá rukavičky ešte pred odchodom. A potom, akoby náhodou s prekvapením objavíte rukavice vo svojej taške a podáte mu ich, aby si ich navliekol.
Časom tak umožníte svojmu dieťaťu, aby preberalo zodpovednosť za svoje rozhodnutia na základe vlastných skúseností. Ste zodpovední dospelí a viete posúdiť, koľko zodpovednosti prenecháte v danej chvíli na dieťati. Keď necháte dieťa okúsiť drobné následky, neznamená to, že vám na ňom nezáleží, naopak, znamená to, že veríte v jeho schopnosť poučiť sa.
Nech už je to tak či onak, buďte sebaistí, flexibilní a dôverujte vlastnému úsudku a svojim rodičovským schopnostiam. Budujte sebadôveru svojho dieťaťa a umožnite mu dosiahnuť úspech tým, že mu ponecháte mieru zodpovednosti primeranú jeho aktuálnym schopnostiam. Dajte mu dostatok zodpovednosti, aby to preňho predstavovalo motiváciu a výzvu, avšak len toľko, aby sa necítilo preťažené či neschopné.
