Edual
Inšpirácie pre výchovu detí
Knihy


Podceňujeme negatívny vplyv digitálnych zariadení a obrazoviek na deti?

22. september 2020 - Články - Alena Vytřísalová

Nadmerné používanie elektronických zariadení deťmi sa medzi rodičmi stáva horúcou témou. Na jednej strane sa tešíme, aké sú deti v oblasti digitálnych technológií zručné, na strane druhej nám puká srdce, keď sme deň čo deň svedkami, ako márnia čas, nerozvíjajú svoje talenty, zanedbávajú svoje povinnosti, poškodzujú vlastné zdravie sedením pri počítači či s mobilom v ruke. Tí, ktorí sa hlbšie nezaujímajú o vedecké výskumy a nové zistenia v oblasti skúmania ľudského mozgu, súvisiace s touto témou, vidia iba dopady. Deti sú často precitlivené, nesústredené, netrpezlivé, nervózne, niekedy až agresívne. Pokrivkáva aj zodpovednosť, samostatnosť, ohľaduplnosť či pravdovravnosť.

Batoľatá sa dostávajú do kontaktu s elektronikou žalostne priskoro. Dr. John Medina, vývojový molekulárny biológ, výskumný pracovník a autor niekoľkých bestsellerov, vo svojej knihe „Pravidla mozku dítěte“ (vyšla iba v češtine a je už viac ako dva roky vypredaná) varuje pred používaním digitálnych zariadení deťmi do dvoch rokov. Nezriedka pritom vidíme, ako sa mnohé detičky bez obrazovky ani nenaobedujú.

Škôlkari používajú mobily a tablety ako hračky a nerobí im problém tu a tam stiahnuť nejakú aplikáciu. Mamičky sa často obhajujú, že keby svojmu dieťaťu nedali každý deň na hodinku a viac tablet alebo im nepustili rozprávku, nič by pri nich nestihli urobiť. Možno aj toto je jeden z dôvodov, prečo sú dnešné deti také netrpezlivé. Už v ranom detstve sa potrebujú naučiť počkať, kým si mamička dokončí svoju robotu, aby sa im mohla opäť venovať. Vtedy dieťa dostáva príležitosť byť kreatívne a nájsť si zábavu samo, keď sa nudí, alebo môže svoju mamu pozorovať, pomáhať jej a niečo sa tak naučiť.

Malí školáci už zväčša majú mobil ako súčasť povinnej výbavy. Našťastie, v školských kluboch sa mobilné telefóny väčšinou nesmú používať. Deti majú vtedy priestor pre hry, behajú, rozprávajú sa, a čo je hlavné, pozerajú sa jeden druhému do očí. V opačnom prípade stoja v hlúčiku a pozerajú si navzájom cez plece, aby videli, čo hrá kamarát na mobile. Ešte smutnejšie je, keď stoja osamote, bez vzájomnej komunikácie, bez priateľov.

Mama a syn na elektronike

Na druhom stupni naberá život s mobilom v ruke ešte viac na obrátkach. To už vlastní mobil každé dieťa, dohľad dospelých je takmer nemožný a to všetko v období začínajúcej puberty. Deti sa predháňajú v tom, kto má lepší mobil, tablet, počítač, PlayStation a iné moderné technológie. Teenageri si sťahujú všetky možné aplikácie, zdržiavajú sa všade tam, kde je dostupná WiFi a sledujú lákavé svetové trendy či virtuálny život svojich priateľov. Ich hlavným cieľom je mať povinnosti čo najrýchlejšie za sebou, ak sa na ne vôbec odhodlajú, aby sa mohli čím skôr posadiť pred monitor, veď kamaráti čakajú. S týmto postojom súvisí aj kvalita ich práce. Keď už sa do niečoho pustia, spravia iba to najnutnejšie, aby sa nepovedalo, že sa na to vykašlali úplne. Svoju prácu prerušujú s každým prichádzajúcim pípnutím, čo počas aktívnej online komunikácie môže byť aj v sekundových intervaloch. Deti sú pri takejto práci nesústredené, a preto robia chyby. Povinnosti odkladajú alebo ich nedoťahujú do konca, čím si vytvárajú zlé návyky. Priznajme si, že ani pre nás neboli domáce práce a povinnosti do školy práve obľúbenou činnosťou. No keď sme sa do niečoho pustili, podvedome sme sa držali princípu - robím, ako najlepšie viem. Ak si nejaká úloha vyžaduje viac času alebo ak rodičia požiadajú deti, aby urobili niečo, s čím nerátali, sú nervózne, lebo počítač a kamaráti nepočkajú. Už-už naladili všetky svoje zmysly na hru, už sa vidia v ďalšom leveli, keď od nich niekto opäť niečo chce. Ani si pri tom neuvedomia, že v tento deň ešte nijako doma nepomohli. Vtedy nastupuje na scénu neochota, ktorá sa, samozrejme, s hnevom rodičov stupňuje.

Ak sa na takéto každodenné situácie pozrieme očami detí, ktoré majú túžbu hrať sa s elektronikou, pochopíme, ako ich všetko ostatné obťažuje. Vrátane rodičov, ktorí sa snažia im túto túžbu prekaziť alebo aspoň obmedziť. Pochopíme, ako rýchlo im pri hraní uteká čas, zatiaľ čo nám dospelým za zdá, že ich online hranie trvá celú večnosť. Keby sme sa vedeli na chvíľu vcítiť do našich detí, pocítili by sme na vlastnej koži, ako veľmi a ako často im lezieme na nervy, keď ich stále oddeľujeme od ich digitálnych miláčikov.

To neznamená, že to máme prestať robiť. Znamená to, že potrebujeme porozumieť, aké je to pre ne náročné. Aký je pre nich svet elektroniky lákavý, všadeprítomný a dôležitý. Existujú milióny dospelých, ktorým sa nepodarilo dostať digitálny nešvár pod kontrolu. Prečo to očakávame od svojich detí?

Mali by sme vedieť, že zatiaľ čo my rodičia vyháňame deti von, strkáme im do rúk knižku alebo hudobný nástroj, niekde na opačnej strane mesta, štátu, zemegule neznámi programátori, vývojári, výskumníci, psychológovia, analytici, reklamní špecialisti majú jeden jediný cieľ, a tým je vrátiť naše deti pred monitor. A verte, že sú v tom dobrí. Využívajú najnovšie zistenia o fungovaní ľudského mozgu, takže presne vedia, aké prvky musí počítačová hra obsahovať, aby ste sa od nej nevedeli odtrhnúť či ako natočiť rozprávku, aby maximálne upútala pozornosť dieťaťa. Malcolm Gladwell v knihe Bod zlomu opisuje, ako výskumníci skúmali detskú pozornosť tým, že na televíznej obrazovke púšťali rozprávky a vedľa nej umiestnili plátno, tzv. rozptyľovadlo, na ktorom premietali najrôznejšie pútavé obrázky. Skupina výskumníkov sledovala a zaznamenávala pozornosť detí a tie pasáže, pri ktorých deti strácali pozornosť, natočili znova, aby si zabezpečili maximálnu sledovanosť. Takto autori a tvorcovia detských relácií získavajú cenné informácie a podľa nich upravujú svoj materiál. Vopred vedia, aké postavičky a situácie deti milujú, koľko minúť by mal trvať jeden segment, aj to, pri ktorých scénach deti odchádzajú od televízora.

O tom, že je situácia alarmujúca, vypovedá najnovší dokument The Social Dilemma, v ktorom riaditelia výskumov, profesori, ale aj samotní spolutvorcovia sociálnych sietí priznávajú odvrátenú stránku sociálnych médií. V dokumente otvorene hovoria o získavaní dát o svojich používateľoch, o výchove k závislosti, o vplyve na duševné zdravie, aj o šírení konšpiračných teórií. Priznávajú, že moderné technológie využívajú zraniteľnosť ľudskej psychiky.

A práve preto, že vieme, aké neodolateľné a sofistikované sú pre naše deti digitálne zariadenia a ich obsah, nesmieme ich v tom nechať samy. Deti nás potrebujú. Potrebujú náš dohľad, pevné pravidlá, dôslednosť, ale aj naše pochopenie, trpezlivosť a láskavosť.

Je množstvo nespokojných rodičov, ktorí chápu vážnosť situácie a ktorí zo všetkých síl začali plávať proti prúdu. Po čase im však začali dochádzať sily, argumenty, metódy, pravidlá, a preto sa vzdali a nechávajú sa unášať prúdom väčšiny, dúfajúc, že všetko dobre dopadne. A nie je sa čomu čudovať. Žiaden rodič sa nedokáže dlho pozerať na to, ako je jeho dieťa nezaujímavé pre svojich rovesníkov len preto, lebo nemá dostatočne cool elektronické zábavky alebo sú doma zamknuté pod zámkou. Najefektívnejšie je zmeniť prúd väčšiny. Tak ako chránime deti pred alkoholom, cigaretami, drogami, nebezpečnými situáciami, ochraňujme ich aj pred neprimeraným používaním digitálnych zariadení, a najmä pred ich nevhodným obsahom. Deťom zakazujeme fajčiť, piť alkohol, užívať omamné látky, lebo poznáme ich negatívne účinky. Aby sme vedeli, prečo máme deťom digitálne hračičky regulovať, mali by sme poznať negatívne dopady zapríčinené ich nadmerným užívaním.

Je vedecky dokázané, že neprimerané alebo skoré používanie obrazoviek má u detí spojitosť s ADHD a poruchou pozornosti, u mladistvých sa spája s úzkosťou až depresiou. Časté vysedávanie pred monitorom prispieva k obezite, k deformácii chrbtice a k mnohým iným zdravotným ťažkostiam, vrátane nedostatku spánku. Pri extrémnej závislosti dochádza dokonca k zmenám na mozgu.

Existuje množstvo dôvodov, prečo by sme mali naučiť naše deti ovládať ich digitálnych votrelcov. Koniec koncov, my rodičia, sme im ich poskytli. Ak to neurobíme, oni budú ovládať naše deti. Musíme byť pripravení na to, že deťom sa obmedzovanie používania elektroniky nebude páčiť a budú sa na nás hnevať. Ak im však budeme pokojne a trpezlivo vysvetľovať, prečo to robíme, máme väčšiu šancu, že o tom budú aspoň premýšľať. Je to určite účinnejšie, ako na deti nakričať, s hnevom zabaviť mobil či tablet alebo direktívne vyrieknuť ultimáta.

Lepším spoločníkom ako tablet je pre deti rodič, ktorý dieťa sprevádza ozajstným životom, aj keď pri tom varí, vešia bielizeň alebo upratuje. Dospievajúci o spoločnosť rodičov až tak často nestoja, preto je výhodou, ak sa podarí v mladšom veku objaviť ich talenty alebo záujmy, ktoré ich v teenagerskom veku duchaplne zamestnajú. Zakázané ovocie najviac chutí, preto úplný zákaz nie je dobré riešenie. Každopádne, čím neskôr sa deti zoznámia s obrazovkou, tým lepšie. Deti by mali vedieť, že pravidlá sa uvoľňujú v priamej úmere s dôverou a zodpovednosťou. My, dospelí, by sme mali mať na pamäti, že pravidlá sa vždy ľahšie uvoľňujú ako sprísňujú.

 

Ak sa chcete dozvedieť viac o vplyve digitálnych zariadení na deti, o riešeniach ako vychovávať dieťa v digitálnom svete, aj o najnovších vedeckých výskumoch, odporúčam prečítať si knihy:

Krotitelia displejov
Ako vychovať deti, aby zvládli digitálny svet

Krotitelia displejov_kniha

https://www.edual.sk/krotitelia-displejov-ako-vychovat-deti-aby-zvladli-digitalny-svet-142

 

Spojení na vždy
Ako nestratiť deti v digitálnej dobe

Spojení na vždy

https://www.edual.sk/spojeni-navzdy-ako-nestratit-deti-v-digitalnej-dobe-141