Tresty zvyčajne viac ublížia, ako pomôžu
Tresty nie sú účinným spôsobom výchovy. Navyše narúšajú dôverný vzťah, ktorý si rodič a dieťa musia vytvoriť. Trest a výchova neznamená to isté. Niekoho vychovávať znamená učiť ho. Ale trest, ako hovorí slovník, „vystaví človeka bolesti, strate, obmedzeniu slobody, smrti atď. za priestupok, porušenie zákona alebo vinu.“
Deti robia mnoho chýb a často sa správajú nevhodne, a preto potrebujú radu a pomoc. Musia sa vhodnému správaniu ešte len naučiť. Potrebujú byť vychovávané. Nepotrebujú tresty, pretože tresty zvyčajne viac ublížia, ako pomôžu.
Skoro každý trest dokáže zastaviť nevhodné správanie, ak ním dieťa dostatočne vystrašíte, niečím mu ublížite alebo použijete fyzickú silu. Výsledok je rýchly, ale krátkodobý. Do osobnosti dieťaťa sa vryjú len nežiaduce účinky trestu.
Tresty vo svojich mnohých podobách nie sú nikomu z nás cudzie. Poznáme ich zo svojho detstva aj z histórie. Tresty sú jednou z najstarších foriem riadenia spoločnosti, ktoré ľudstvo pozná. Prvé výchovné príručky odporúčali hojné používanie výprasku ako trest. Učiteľ používal somársku čiapku a prútik, aby mohol deti „učiť“. „Nechajte zaháľať prútik a rozmaznáte dieťa.“ – prikázanie z Biblie, ktoré je často jedinou vetou, ktorú si niektorí rodičia z „božieho slova“ zapamätajú.
Ani samotní dospelí nie sú ušetrení trestov. Sme napomínaní za nevhodné činy a chyby alebo trestaní za porušenie zákona. Za priestupky platíme cestné pokuty, môžeme prísť o vodičský preukaz alebo sa dostať do väzenia. Mnoho rokov skúmali psychiatri, psychológovia, pedagógovia a ďalší odborníci na vývoj dieťaťa a správanie človeka účinky trestov na jedinca. Tí, ktorí sa odvážili spochybniť dlhodobú účinnosť trestu, zostali často nepochopení. Dokázali však, že hneď ako strach a vynútená disciplína poľaví alebo skončí a previnilec sa má začať dobre správať aj bez dozoru, je úplne zmätený a spôsobí si nové problémy. To preto, že nepochopil význam správneho správania a neprijal ho za vlastné. Niet divu, že sa mnohí v panike radšej znovu uchýlia k nežiaducemu správaniu, aby im nový trest pomohol obnoviť „bezpečný“ systém. Odborníci na ľudské správanie ďalej skúmali vplyv trestov na jedinca a hoci postupovali rôznymi cestami, došli k veľmi podobným záverom, ktoré sú dnes všeobecne prijímané ako fakt.
Tresty môžu ovplyvniť správanie, ale zmena, ktorá je okamžitá, býva zvyčajne tiež krátkodobá a dočasná. Keď Pavol uštipne svojho malého brata, ktorý ho provokuje, jeho matka mu za to naloží na zadok a potom ho zamkne do jeho izby, už svojho brata znova neštipne, aspoň pokiaľ bude zavretý vo svojej izbe. Pravdepodobne ale brata uštipne inokedy, keď ho bude zase provokovať. Alebo svoj útok zmení a udrie ho, pretože potrestaný bol predsa za štípanie a nakoniec, mama ho aj tak zbila. Pavol sa naučí byť zákerný a prešibaný, nie dobrý.
Vodič, ktorý zaplatí pokutu za neprimeranú rýchlosť, začne zvyčajne o niekoľko dní povolenú rýchlosť opäť prekračovať, ale bude si dávať väčší pozor na ukryté radary. Nenaučil sa bezpečne šoférovať, ale byť prefíkaný. Tieto zmeny správania bývajú dočasné práve preto, že človek nepochopil a neprijal za vlastný daný problém, ale iba reaguje na prinútenie alebo nátlak okolia.
Len čo hrozba trestu skončí, „zlé“ správanie sa často vracia s plnou silou. Človek sa jednoducho naučil vyhýbať trestu tým, že sa správa nedovoleným spôsobom iba vtedy, keď nie je nablízku nikto, kto by ho potrestal. To ukazuje, že strach a donútenie nevedú jedinca k tomu, aby si osvojil význam rozumnejšieho, bezpečnejšieho a vhodnejšieho správania. Jedinec nepochopil význam lekcie, ktorá mu bola udelená – nenaučil sa lepšiemu správaniu.
Mnohí z nás si pamätajú okamihy, kedy sme dieťa potrestali alebo sme boli v pokušení trest použiť. Chceli sme použiť hrubé alebo násilné riešenie a „zastaviť akciu hneď v zárodku“ – „aby sa to už nikdy neopakovalo.“ Použili sme trest, pretože sme sa nechali uniesť vlastným pocitom strachu a netrpezlivosťou. Ak sa však takéto unáhlené konanie stalo naším zvykom a teraz by sme chceli urobiť zásadnú zmenu a zlepšiť náš vzťah s vlastnými deťmi, musíme sa naučiť, ako prejsť od trestov k výchove a uvedomiť si dlhodobé nežiaduce účinky bežných trestov.
Trest môže nevhodné správanie zaraziť veľmi rýchlo (možno aj navždy), ale jeho dôsledky môžu byť nepriaznivé a ničivé. Môžu vyvolať úplne nový druh zlého správania – ako je klamanie, kradnutie a podvádzanie. Inokedy môže krutý a neopodstatnený trest spôsobiť „jazvy na duši“, ktoré narušujú šťastné a zdravé fungovanie jedinca. Patria sem zábrany, silná úzkosť, fóbie, nočné mory, nočné pomočovanie, nízke sebavedomie, neurotický pocit viny, strach riskovať, zlosť na seba alebo zlosť a agresivita voči všetkým ostatným. Tresty ničia vzťah medzi dieťaťom a rodičom. Zraňujú dušu, vychovávajú podvodníkov a surovcov.
Úryvok z knihy Minútové karhanie
