Edual
Inšpirácie pre výchovu detí
Knihy


Záchvaty hnevu a ako ich riešiť

3. september 2018 - Články - Daniel J. Siegel, Tina Payne Bryson

Obávané záchvaty hnevu sú jednou z možno najnepríjemnejších súčastí rodičovstva. Či už k nim dôjde v súkromí, alebo na verejnosti, môžu v jedinom okamihu premeniť osobu, ktorá má v hrsti naše srdce a dokáže hory prenášať jediným úsmevom tej krásnej malej pusinky, na najodpornejšiu a najodpudzujúcejšiu bytosť na planéte.

Väčšina rodičov má zafixované z poučiek, že existuje iba jediný spôsob, ako správne reagovať na záchvat hnevu: ignorovať ho. Inak svojmu dieťaťu dávate najavo, že disponuje veľmi mocnou zbraňou proti vám, a ono ju bude používať znova a znova.

Záchvaty hnevu

Ale čo nám o záchvatoch hnevu hovoria naše nové vedomosti o mozgu? Ak viete o poschodovom a prízemnom mozgu, pochopíte tiež, že v skutočnosti existujú dva rôzne druhy týchto záchvatov. K poschodovému záchvatu dochádza vo chvíli, keď sa dieťa v podstate rozhodne, že ho predvedie. Vedome sa rozhodne ho zohrať, zahrať na vaše citlivé struny a terorizovať vás tak dlho, kým mu nedáte, čo chce. Napriek dramatickým a zdanlivo srdcervúcim prosbám môže záchvat ihneď zastaviť, ak bude chcieť – napríklad keď sa poddáte jeho požiadavkám alebo mu pripomeniete, že inak príde o nejakú veľmi príjemnú výsadu. Môže prestať z toho dôvodu, že v tej chvíli môže používať svoj poschodový mozog. Je schopné ovládať svoje emócie a telo, uvažovať logicky a rozhodovať sa správne. Môže vyzerať, akoby bolo úplne mimo seba, keď stojí uprostred supermarketu a jačí: „Chcem tie ružové papučky hneď!“ Ale vidíte na ňom, že vie, čo robí, a že evidentne pracuje strategicky a manipulatívne s cieľom dosiahnuť svoje: že všetko necháte tak a okamžite mu kúpite papučky.

Rodičovi, ktorý rozpozná poschodový výbuch hnevu, ponúkame jedinú odpoveď: s teroristami sa nevyjednáva. Poschodový záchvat si žiada pevné pravidlá a jasnú diskusiu o vhodnom a nevhodnom správaní. Správnou reakciou v tejto situácii by bolo pokojné vysvetlenie: „Chápem, že sa ti tie papučky páčia, ale mne sa nepáči, ako sa správaš. Ak hneď neprestaneš, papučky nebudú a ja budem musieť zrušiť tú dnešnú návštevu u kamarátky, pretože mi ukazuješ, že sa vôbec nevieš ovládať.“ Ďalej je dôležité dodržať všetky sľúbené následky, ak sa správanie neupokojí. Načrtnutím tejto pevnej hranice trénujete svoju dcéru, aby vedela vnímať následky svojho nevhodného konania a aby sa učila ovládať svoje impulzy. Učíte ju, že zdvorilá komunikácia, trpezlivosť a odložené uspokojenie potrieb sa vyplácajú – a opčné správanie nie. To sú pre rozvíjajúci sa mozog dôležité lekcie.

Ak sa odmietnete poschodovým výbuchom  poddať – bez ohľadu na to, koľko má dieťa rokov – prestanete ich vídať pravidelne. Poschodové záchvaty sú zámerné, takže sa dieťa k tejto stratégii prestane vracať, keď uvidí, že nefunguje – a často vedie dokonca k negatívnym následkom.

Prízemný záchvat hnevu je však niečo úplne iné. Dieťa sa pri ňom rozruší tak, že už nie je schopné používať svoj poschodový mozog. Batoľa sa tak rozčúli, že ste mu na hlavu vyliali vodu, aby ste mu umyli vlásky, že začne kričať, vyhadzovať veci z vane a divoko mávať pästičkami v snahe udrieť vás. V tomto prípade sa moci chopili nižšie časti jeho mozgu – obzvlášť amygdala – a poschodový mozog vyradili z prevádzky. Dieťa sa nejakému stavu integrácie nepribližuje ani zďaleka. Jeho telíčko je zaplavené stresovými hormónmi, takže prakticky ani kúsok jeho vyššieho mozgu kompletne nefunguje. V dôsledku toho je dieťa doslova neschopné – prinajmenšom momentálne – ovládať svoje telo a emócie, používať akékoľvek myšlienkové schopnosti vyššieho rádu, ako zvažovať následky, riešiť problémy alebo brať do úvahy city druhých. Dieťa skrátka vybuchlo. Detská bránka mu bráni v ceste hore schodmi a ono skrátka nemôže požívať celý svoj mozog.

Ak sa ocitne dieťa v tomto stave dezintegrácie a rozbehnutého prízemného záchvatu hnevu, vyžaduje to od vás úplne inú reakcie. Dieťa s poschodovým záchvatom potrebuje, aby mu rodič rýchlo stanovil pevné hranice; najvhodnejšia reakcia na záchvat prízemný je však oveľa láskavejšia a upokojujúcejšia. Podobne ako v technike „napojenia a presmerovania“, ktorú sme prebrali v 2. kapitole, sa rodič zo všetkého najskôr musí spojiť s dieťaťom a pomôcť mu, aby sa upokojilo. Často sa to dá docieliť láskyplným dotykom či upokojujúcim tónom hlasu. Alebo, ak to dôjde tak ďaleko, že hrozí nebezpečenstvo poškodenia majetku či zranenia dieťaťa alebo niekoho iného, možno budete musieť dieťa pevne objať a pokojne upokojovať hlasom, zatiaľ čo ho premiestnite niekam inam.

Úryvok z knihy

https://www.edual.sk/rozvijajte-naplno-mozog-svojho-dietata-33